Fjodor Dostojevskij, ruský autor z 19. storočia, dal raz svojmu bratovi zvláštnu výzvu a tou bolo nemyslieť na ľadového medveďa, čím mu chcel ukázať, že aj napriek tomu, spomenutého ľadového medveďa bude mať neustále v hlave.
Od tejto doby si ľudia lámu hlavu nad tým, čo sa deje v našom mozgu, keď sa zámerne niečo snažíme ignorovať. Môžeme skutočne uspieť v ignorovaní určitej informácie a zlepšiť tak svoju sústredenosť?
Alebo skôr snaha niečo ignorovať neustále uvádza náš mozog späť k danej veci, čo v ňom len zaberá miesto, tak ako Dostojevského ľadový medveď?
Psychologický výskum bol predtým nejednotný. Avšak nové poznatky vedcov prehodnocujú túto debatu a naznačujú, že pokiaľ sa naučíme ignorovať určité veci, pomôže nám to lepšie sa sústrediť.
Schopnosť mozgu zrýchliť hľadanie
Samozrejme že ľudia sú schopní rýchlejšie nájsť to, čoho vzhľad dobre poznajú – svoje kľúče od domu, kamaráta v dave. Avšak výskum naznačuje, že rýchlejšie a účinnejšia hľadáme tiež pokiaľ vieme, ako veci nevyzerajú.
Výskum ma dôsledky hlavne pre tých, ktorých práca spočíva v prechádzaní a skenovaní vizuálnych informácií. Ide napríklad o radiológov, ktorí na röntgene hľadajú nezrovnalosti alebo o bezpečnostných pracovníkov na letisku, kontrolujúcich batožinu.
Potencionálne dôsledky má výskum tiež pre ľudí, ktorí sa chcú naučiť ignorovať každodenný rozruch a účinnejšie sa sústrediť v práci alebo v škole – alebo snáď len nájsť kľúče od domu.
Vedci vo svojich experimentoch nechali ľudí hľadať na monitoroch konkrétne písmená určitej farby.
Niektorým účastníkom bolo povedané, akú farbu alebo aké písmeno majú ignorovať, zatiaľ čo niektorým neboli poskytnuté žiadne informácie. “Informácia o tom, čo ignorovať, spočiatku ľudí spomaľovala,” povedal vedúci výskumu.
Avšak keď farba necieľového písmena zostala rovnaká počas niekoľkých intervalov, ľudia sa rýchle naučili informáciu využiť. Po krátkej dobe, už boli tí, ktorí vedeli, akú farbu alebo písmeno majú ignorovať, schopní nájsť požadované písmeno rýchlejšie, ako druhá skupina.
Vedci potom experiment opakovali s väčšou skupinou objektov a omnoho väčším počtom objektov, z ktorých mali účastníci vybrať – 12 písmen.
V niektorých pokusoch mala polovica písmen farbu, o ktorej účastníkom dopredu povedali, aby ju ignorovali.
Títo účastníci potom zvládli pokusy omnoho rýchlejšie ako ostatní, ktorí nemali o farbách žiadne informácie alebo než tí, ktorí vedeli len o ignorovaní menšieho počtu písmen.
Štúdia pomáha ukazovať, ako funguje schopnosť mozgu potláčať ruch – teda slovami psychológov “inhibícia”. Štúdia naznačuje, že schopnosť sústrediť sa je vlastne poháňaná inhibícia, čo sa označuje za “temnú stránku pozornosti”.
Mohlo by sa to zdať nelogické, avšak dôvodom prečo dokážeme niečo nájsť alebo sa sústrediť na určitú vec nie je snaha, ktorú venujeme danému objektu. Naopak je to z veľkej časti vďaka tomu, že náš mozog dokáže zablokovať všetko ostatné.
Snažiť sa ignorovať veci
Napriek tomuto, závery nie sú jednoznačné pre každodenný život, hlavný princíp by mohol podporiť stratégiu, kedy sa budeme aktívne snažiť ignorovať veci, ktoré nás rozčuľujú.
Najprv sa zastavme a určime si, čo nás rozptyľuje. Potom sa cielene snažme vymedziť to. To by nám mohlo pomôcť sa lepšie sústrediť. Ako ukazuje štúdia, bude to najskôr proces, v ktorom sa môžeme časom postupne zlepšovať.
Mnoho známych a úspešných ľudí hovorí, že tajomstvo ich úspechu bolo naučiť sa ignorovať malé veci. Získali tak priestor pre hlbokú a účinnú psychickú aktivitu.
TIP: Sústredenosť je dôležitá aj pri rôznych psychologických vyšetreniach, napr. aj pri psychotestoch pre vodičov.