Žiadosť o neplatené voľno – vzor 2024

Niektoré situácie v živote si vyžiadajú absenciu v práci. Nie vždy si však môže alebo chce zamestnanec čerpať dovolenku. Zákonník práce mu však umožňuje po dohode so zamestnávateľom čerpať aj neplatené voľno.

Kedy si možno vziať neplatené voľno? Existuje možnosť, že odvody v tom čase bude za neho niekto hradiť? V ktorých situáciách má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy? Ako si čerpať voľno v prípade úmrtia a pohrebu blízkej osoby? Aj toto sú otázky, na ktoré možno nájsť odpovede v článku.

KĽÚČOVÉ INFORMÁCIE ČLÁNKU

Neplatené voľno v práci neposkytuje pravidelný plat ani plné výhody zamestnanca.

Zamestnanec v čase pracovného voľna nielenže nedostáva mzdu, avšak tiež za neho zamestnávateľ v čase neplateného voľna v práci neplatí sociálne ani zdravotné poistenie.

Vo väčšine prípadov by obdobie neplateného voľna nemalo presiahnuť tri mesiace v jednom kalendárnom roku.

Zamestnanec, ktorý čerpá neplatené voľno, má nárok na rovnakú ochranu pred neoprávneným prepustením ako ktorýkoľvek iný zamestnanec.

Voľno bez náhrady mzdy – tzv. neplatené voľno

Voľno bez nároku na mzdu, inak známe ako neplatené voľno, sa poskytuje za určitých podmienok stanovených v Zákonníku práce.

Ide o možnosť zamestnanca požiadať o neplatené voľno na určitý čas z rodinných či osobných dôvodov, pri vykonávaní verejnej funkcie či napríklad v prípade vykonávania dobrovoľníckej činnosti alebo v prípade účasti na štrajku.

V prípadoch uvedených v Zákonníku práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi neplatné voľno – teda voľno bez náhrady mzdy. To znamená, že zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca na pracovisku, avšak nevyplatí mu mzdu a neplatí za neho ani odvody. Zamestnanec za dni neplateného voľna stráca aj nárok na stravné.

Podľa slovenského práva môže byť zamestnancovi poskytnuté neplatené voľno len za určitých okolností a so súhlasom zamestnávateľa. O tento druh voľna musí spravidla s dostatočným predstihom, no ak je ohrozené zdravie zamestnanca alebo jeho rodiny, zamestnanec môže o neho požiadať aj v kratšom čase.

Vo väčšine prípadov by obdobie neplateného voľna nemalo presiahnuť tri mesiace v jednom kalendárnom roku. Ak zamestnanec plánuje čerpať neplatené voľno dlhšie ako tri mesiace, musí zamestnávateľovi predložiť písomnú žiadosť, v ktorej musí vysvetliť dôvod čerpania voľna a jeho plánované trvanie.

Zamestnávateľ môže udeliť súhlas na dlhodobejšie pracovné voľno bez náhrady mzdy z osobných alebo rodinných dôvodov, avšak takýto súhlas nie je povinný.

Zamestnanec, ktorý čerpá neplatené voľno, má nárok na rovnakú ochranu pred neoprávneným prepustením ako ktorýkoľvek iný zamestnanec. Okrem toho, kým je zamestnanec na neplatenom voľne, má stále nárok na platenú dovolenku, nadčasy, prémie a ďalšie výhody, ktoré by mal za normálnych okolností. Zamestnanec má tiež nárok na návrat na svoje pracovné miesto po skončení neplateného voľna.

Kedy si možno vziať neplatené voľno – na žiadosť zamestnanca

Neplatené voľno v práci neposkytuje pravidelný plat ani plné výhody zamestnanca. Aj napriek tomu je kľúčovou možnosťou pre zamestnancov, ktorí potrebujú vyriešiť osobné alebo rodinné záležitosti, ktoré nemôžu počkať.

Podrobné informácie o možných situáciách, kedy zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pracovné voľno, sú uvedené v § 136 až § 144 Zákonníka práce.

V nasledujúcom zozname sú niektoré bežné dôvody čerpania neplateného voľna na žiadosť zamestnanca:

  • osobné núdzové situácie alebo choroby – môže ísť o náhle ochorenie, zranenie alebo potrebu starostlivosti o duševné zdravie
  • mimoriadne rodinné udalosti – choroba alebo úmrtie člena rodiny, môžu byť stresujúce a vyžadujú si pozornosť blízkej osoby
  • rodičovská dovolenka – čerství rodičia môžu potrebovať uvoľnenie z práce na starostlivosť o dieťa alebo na zblíženie sa s ním
  • sťahovanie alebo rekonštrukcia domu – sťahovanie do nového domu alebo rekonštrukcia domu môže byť časovo náročný a stresujúci proces; neplatené voľno môže zamestnancom poskytnúť čas, ktorý potrebujú na vyriešenie týchto záležitostí
  • zvýšenie vzdelania alebo odbornej prípravy – zamestnanci sa môžu rozhodnúť vziať si neplatené voľno na vzdelávanie alebo odbornú prípravu, ktoré im pomôžu v kariére

Pri niektorých uvedených situáciách má zamestnanec nárok na voľno zo zákona, no pri niektorých záleží len na zamestnávateľovi, či neplatené voľno na žiadosť zamestnanca schváli.

Hoci sú žiadosť o neplatené voľno a napr. žiadosť o zvýšenie platu dve odlišné záležitosti, obidve vyžadujú odvahu a komunikáciu s nadriadeným. Žiadosť o neplatené voľno môže poskytnúť priestor na ďalšiu odbornú prípravu alebo relax, zatiaľ čo žiadosť o zvýšenie platu sa týka zvýšenia finančnej odmeny za prácu.

Neplatné voľno a odvody

Zákonník práce priamo pojem neplatené voľno v práci nepozná. Ide v podstate o prekážku v práci, pre ktorú zamestnanec nemôže v určitom čase vykonávať dohodnutú prácu v dohodnutom čase. Hoci zamestnávateľ musí jeho absenciu ospravedlniť, sú situácie, keď zamestnancovi nemusí poskytnúť náhradu mzdy.

Neplatné voľno v práci môže zamestnávateľ poskytnúť v týchto prípadoch:

  • výkon verejnej funkcie, občianskych povinností alebo iných úkonov vo všeobecnom záujme, ktoré nemožno vykonať mimo pracovného času
  • výkon verejnej a odbornej funkcie
  • pri dobrovoľníckej činnosti
  • dobrovoľná vojenská príprava
  • návšteva lekára či ošetrenie v prípade, ak zamestnanec vyčerpal zákonom stanovených 7 kalendárnych dní, ktoré zamestnávateľ prepláca
  • nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie verejnej dopravy
  • pri hľadaní nového zamestnania počas výpovednej doby – najviac jeden poldeň v týždni
  • účasť na štrajku v súvislosti s uplatnením hospodárskych a sociálnych práv zamestnanca
  • svadba dieťaťa či rodiča zamestnanca – najviac jeden deň
  • sťahovanie – v tej istej obci najviac jeden deň; pri sťahovaní do iného mesta alebo obce najviac dva dni

V čase, keď zamestnanec čerpá neplatené voľno v práci, nedostáva mzdu ani náhradu mzdy. Ako je to však s neplatených voľnom a odvodmi?

Zamestnanec v čase pracovného voľna nielenže nedostáva mzdu, no tiež za neho zamestnávateľ v čase neplateného voľna v práci neplatí sociálne ani zdravotné poistenie. Odvody za dni neplateného voľna v práci si musí zamestnanec uhradiť sám.

Túto zmenu treba Sociálnej poisťovni ohlásiť do 8 dní od prerušenia, v zdravotnej poisťovni sa treba prihlásiť ako samoplatiteľ. Netreba zabudnúť na to, že zamestnaný rodič má nárok na príspevok na dieťa.

Žiadosť o neplatené voľno – vzor

Žiadosť o neplatené voľno môže vyzerať rôzne. Zákon priamo neurčuje, ako musí žiadosť o neplatené voľno vyzerať.

Avšak každá žiadosť, teda aj žiadosť o neplatené voľno, by mala obsahovať:

  • názov zamestnávateľa
  • dátum začiatku a dátum konca neplateného voľna
  • dôvod žiadosti o neplatené voľno
  • meno a podpis žiadateľa

Žiadosť o neplatené voľno (vzor) môže vyzerať napríklad nasledovne:


Vec: Žiadosť o poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy

Vážený [názov zamestnávateľa],

Z vážnych rodinných dôvodov žiadam týmto listom o neplatené pracovné voľno od [dátum začiatku] do [dátum ukončenia].

Dôvodom žiadosti je [dôvod voľna].

Beriem na vedomie, že toto voľno je neplatené, a som ochotný/á vziať si tento čas bez nároku na mzdu. Budem k dispozícii, aby sme prediskutovali podrobnosti o mojom voľne a poskytol/a vám všetky potrebné informácie.

Dúfam, že zvážite moju žiadosť o neplatené pracovné voľno. Bol/a by som vďačný/á za rýchlu odpoveď.

Ďakujem za pochopenie a podporu.

V …………… , dňa ……………

[Meno žiadateľa]

Podpis ……………


Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z týchto dôvodov v odôvodnených prípadoch ďalšie pracovné voľno. Prípadne mu môže poskytnúť pracovné voľno aj z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.

Zamestnávateľ zamestnancovi neplatí mzdu, keď si dohodnú neplatené voľno a odvody si v čase neplatného voľna v práci musí zamestnanec hradiť sám.

Podobne aj v prípade neuznanej reklamácie dovolenky ponúkajú rôzne stránky vzor správnej reklamácie.

Pracovné voľno s náhradou mzdy

V živote sa vyskytnú aj situácie, keď zamestnanec nemôže prísť do práce a musí si vziať voľno. Môže ísť o o návštevu lekára či sprevádzanie člena rodiny na ošetrenie alebo o úmrtie blízkej osoby, sobáš či narodenie dieťaťa.

V týchto prípadoch môže zamestnanec požiadať o platené voľno s náhradou mzdy. Neprítomnosť v práci treba včas nahlásiť a tiež jej dôvod preukázať.

Pracovné voľno s náhradou mzdy sa zamestnancovi poskytuje v nasledujúcich prípadoch:

  • vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, a to najviac na 7 dní v kalendárnom roku
  • preventívne lekárske prehliadky v tehotenstve
  • narodenie dieťaťa
  • sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na ošetrenie alebo vyšetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze, avšak aj na vopred naplánované vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; najviac 7 dní v kalendárnom roku
  • sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy
  • úmrtie rodinného príslušníka
  • svadba – pracovné voľno sa poskytuje najviac na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe zamestnanca
  • sťahovanie v záujme zamestnávateľa

Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Voľno s náhradou mzdy alebo tzv. platené voľno má zamestnávateľ zamestnancovi umožniť v nevyhnutnom rozsahu aj v prípade, ak sa zamestnanec chce zúčastniť na rekondičnom pobyte, povinnej lekárskej prehliadky či v prípade vzdelávania zástupcov zamestnancov.

Platené voľno aj pre darcov krvi

Na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutný čas má zamestnanec nárok aj keď ide darovať krv či biologický materiál.

Platené voľno poskytne zamestnávateľ zamestnancovi aj vtedy, ak:

  • je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie
  • je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne do určeného vojenského útvaru ozbrojených síl na pravidelného cvičenia alebo na plnenie úloh ozbrojených síl
  • má zamestnanec nastúpiť na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl v mieste tak vzdialenom od jeho bydliska alebo pracoviska, že cesta verejnou dopravou trvá viac ako 6 hodín – zamestnanec má nárok na jeden deň pracovného voľna

Hoci zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi vo vyššie uvedených prípadoch – teda v prípade brannej povinnosti či cvičenia ozbrojených síl – pracovné voľno s náhradou mzdy, vzniknuté náklady však zamestnávateľovi preplatí buď príslušný okresný úrad alebo priamo vojenský útvar, v ktorom zamestnanec vykonal cvičenie alebo plnil úlohy ozbrojených síl.

Žiadosť o pracovné voľno s náhradou mzdy – vzor

Žiadosť o pracovné voľno s náhradou mzdy je veľmi podobná ako žiadosť o neplatené voľno v práci. V žiadosti je dobré spomenúť aj konkrétny zákon, na základe ktorého má zamestnanec nárok na platené voľno.

V prípade sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia môže žiadosť o pracovné voľno s náhradou mzdy (vzor) vyzerať nasledovne:


Vec: Žiadosť o poskytnutie pracovného voľna v zmysle § 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce v platnom znení

Žiadateľ – zamestnanec: (titul, meno, priezvisko)

Dátum narodenia: ……………

Bytom: ……………

Touto cestou žiadam zamestnávateľa (názov zamestnávateľa a adresa) o poskytnutie pracovného voľna v zmysle § 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce s náhradou mzdy.

V …………… , dňa ……………

Podpis (zamestnanca) ……………

Vyjadrenie zamestnávateľa: súhlasím – nesúhlasím

Podpis (zamestnávateľa) ……………


Pri žiadaní o platené voľno tak možno použiť napríklad spomínanú Žiadosť o pracovné voľno – vzor.

Zoznam dôvodov v Zákonníku práce zodpovedá len minimálnemu rozsahu a nelimituje zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi aj viac možností čerpania pracovného voľna s náhradou mzdy. 

Zamestnávateľ môže poskytnúť čerpanie pracovného voľna vo väčšom rozsahu. Záleží to na kolektívnej zmluve, prípade na dohode zamestnanca so zamestnávateľom.

Pracovné voľno na pohreb

Úmrtie blízkeho človeka zasiahne blízke i širšie okolie zosnulého. Avšak ktorí príbuzní a za akých okolností majú nárok na pracovné voľno na pohreb blízkeho zosnulého?

Kedy môže zamestnanec požiadať o pracovné voľno s náhradou mzdy a kedy má nárok len na neplatené voľno?

Podľa zákonníka práce v prípade úmrtia rodinného príslušníka má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy – a to dva dni v prípade úmrtia manžela/ manželky alebo dieťaťa a ďalší deň na účasť na ich pohrebe.

Pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň možno udeliť aj zamestnancovi na pohreb svojho rodiča alebo súrodenca, rodiča alebo súrodenca manžela/manželky. Na ďalší deň plateného voľna má zamestnanec nárok, ak aj vybavuje pohreb týchto blízkych zosnulých.

Na pohreb svojho prarodiča či vnuka, či týchto príbuzných zo strany manžela/manželky alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k menovaných príbuzným, avšak žila so zamestnancom v domácnosti prináleží zamestnancovi jeden deň pracovného voľna s náhradou mzdy.

Upozornenie k CFD: Rozdielové zmluvy sú komplexné nástroje a v dôsledku použitia finančnej páky sú spojené s vysokým rizikom rýchleho vzniku finančnej straty. Pri 51 až 76 % účtov retailových investorov došlo pri obchodovaní s rozdielovými zmluvami k vzniku straty. Mali by ste zvážiť, či rozumiete tomu, ako rozdielové zmluvy fungujú, a či si môžete dovoliť vysoké riziko straty svojich finančných prostriedkov.

© 2024 Vpeniaze.sk | Nakódoval Leoš Lang