SZČO – rozšírenie živnosti, ako znížiť základ dane

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je fyzická osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. To znamená, že vykonáva zárobkovú činnosť na vlastný účet a nie v závislom pracovnom pomere. SZČO nie sú zamestnancami a nepracujú pre inú firmu – podnikajú na vlastnú päsť.

Podnikanie ako SZČO prináša so sebou mnoho výhod, ako napríklad flexibilita a sloboda, možnosť realizovať vlastné nápady či možný neobmedzený príjem.

Fyzická osoba, podnikateľ

Fyzická osoba, podnikateľ alebo skratkou SZČO, je osoba, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Na rozdiel od zamestnanca, fyzická osoba, podnikateľ nemá pracovný pomer so žiadnou firmou a nie je viazaná na pevne stanovený pracovný čas a miesto výkonu práce.

Fyzickou osobou – podnikateľom môže byť každý plnoletý občan Slovenskej republiky, ktorý má spôsobilosť na právne úkony a nemá ustanoveného opatrovníka.

Podnikanie ako SZČO je vhodné pre sebaisté a zodpovedné osoby, ktoré sú ochotné tvrdo pracovať a riskovať. Mali by mať jasnú predstavu o tom, v čom chcú podnikať, a mali by mať potrebné znalosti a zručnosti. Dôležitá je aj schopnosť zvládať stres a flexibilne reagovať na rôzne situácie.

Čo obnáša samostatná zárobková činnosť?

Samostatná zárobková činnosť v sebe skrýva viacero aspektov, s ktorými by sa mal človek oboznámiť, ak uvažuje o tomto type podnikania.

Základné povinnosti:

• Získanie živnostenského oprávnenia: Registrácia na živnostenskom úrade a výber živnosti (voľná, remeselná, viazaná) podľa zámeru.
• Vedenie evidencie: Povinná evidencia o príjmoch a výdavkoch, ktorú je možné viesť jednoduchou formou alebo podvojným účtovníctvom.
• Daňové a odvodové povinnosti: Platenie daní z príjmu SZČO, odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Výška závisí od príjmu.
• Dodržiavanie legislatívy: Dodržiavanie príslušných právnych predpisov týkajúcich sa BOZP, PO, ochrany osobných údajov a ďalších oblastí.

Ďalšie aspekty:

• Financovanie: Možnosti financovania podnikania zahŕňajú úvery, granty, investície vlastných zdrojov.
• Zdravotné a sociálne poistenie: SZČO si platia poistenie sami, pričom výška závisí od príjmu a typu poistenia.
• Marketing a propagácia: Získavanie klientov a budovanie povedomia o svojej značke si vyžaduje marketingové aktivity.
• Administratíva: Samostatné riešenie administratívnych úloh, ako je fakturácia, vedenie účtovníctva, komunikácia s úradmi.
• Zodpovednosť: SZČO nesie plnú zodpovednosť za všetky aspekty svojho podnikania, od financií až po právne záležitosti.

Samostatná zárobková činnosť nie je pre každého. Vyžaduje si dôkladnú prípravu, sebadisciplínu a ochotu riskovať. Pred akýmkoľvek krokom je preto vhodné zvážiť všetky klady a zápory a uistiť sa, že človek má dostatočné znalosti, zručnosti a zdroje na úspešné podnikanie.

Aké výhody má samostatne zárobkovo činná osoba?

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) má niekoľko výhod, ktoré môžu byť atraktívne:

1. Flexibilita: SZČO má možnosť riadiť svoj pracovný čas a miesto práce. To umožňuje lepšie zladiť pracovný a osobný život.
2. Kontrola nad prácou: Samostatne zárobkovo činná osoba má väčšiu kontrolu nad tým, aké projekty prijme, ako ich realizuje a s kým spolupracuje.
3. Finančné výhody: SZČO môže mať vyššie príjmy v porovnaní so zamestnaním, ak je úspešná. Má možnosť stanovovať si vlastné ceny za svoje služby alebo produkty.
4. Daňové výhody: SZČO môže využívať rôzne daňové výhody a odpočty, napríklad náklady na kanceláriu, cestovné náklady, výdavky na školenia a vzdelávanie, a iné podnikateľské náklady, ktoré by si zamestnanec nemohol odpočítať.
5. Rozvoj podnikateľských zručností: Riadenie vlastného podnikania môže viesť k rozvoju rôznych zručností, ako sú manažment, marketing, účtovníctvo a vyjednávanie.
6. Osobná spokojnosť a motivácia: Mnohí ľudia nachádzajú väčšiu spokojnosť a motiváciu v práci na vlastných projektoch, ktoré sú pre nich zmysluplné.
7. Možnosť rastu: Samostatne zárobkovo činná osoba má potenciál rozšíriť svoje podnikanie, prijímať zamestnancov a rozvíjať sa do väčšej firmy.
8. Jednoduchosť založenia a vedenia: V mnohých krajinách je založenie a vedenie SZČO relatívne jednoduché a menej byrokratické v porovnaní s inými formami podnikania, ako sú spoločnosti s ručením obmedzeným.

Tieto výhody môžu byť významné, avšak je dôležité tiež zvážiť potenciálne nevýhody, ako sú nestabilný príjem, potreba zabezpečenia si vlastných sociálnych a zdravotných poistení a vyššia zodpovednosť za podnikateľské riziká.

Živnostník a jeho povinnosti

Založenie živnosti a podnikanie ako SZČO prináša so sebou rôzne povinnosti, ktoré musí živnostník plniť. Tieto povinnosti sa týkajú rôznych oblastí, ako napríklad:

Evidencia:

• Vedenie evidencie o príjmoch a výdavkoch: Živnostník má povinnosť viesť evidenciu o všetkých svojich príjmoch a výdavkoch súvisiacich s podnikaním. Túto evidenciu môže viesť jednoduchou formou alebo podvojným účtovníctvom.
• Registračná pokladnica: V závislosti od typu prevádzkovanej živnosti a od výšky obratu môže mať živnostník povinnosť používať registračnú pokladnicu.

Dane a odvody:

• Daň z príjmu SZČO: Živnostník má povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň z príjmu zo svojho podnikania. Výška dane závisí od výšky príjmu.
• Odvody do zdravotnej poisťovne: SZČO si sám platí odvody do zdravotnej poisťovne. Výška odvodov závisí od výšky príjmu.
• Odvody do sociálnej poisťovne: Živnostník má povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne, ak má hrubý ročný príjem z podnikania aspoň 7824 €. Výška odvodov závisí od výšky príjmu.

Ostatné povinnosti:

• Ochrana osobných údajov: Živnostník má povinnosť chrániť osobné údaje svojich klientov a partnerov v súlade s platnou legislatívou.
• Zverejňovanie informácií: V závislosti od typu prevádzkovanej živnosti môže mať živnostník povinnosť zverejňovať určité informácie o svojej prevádzke, ako napríklad kontaktné údaje, prevádzkový čas a pod.

Povinnosti živnostníka sa môžu líšiť v závislosti od typu prevádzkovanej živnosti a od individuálnej situácie.

Čo je to register SZČO?

Register SZČO alebo Živnostenský register je oficiálna databáza, ktorú vedie príslušný orgán štátnej správy alebo iná poverená inštitúcia (napríklad živnostenský úrad). Tento register obsahuje informácie o všetkých osobách, ktoré sú registrované ako SZČO na území konkrétnej krajiny.

V rámci registra SZČO sa evidujú rôzne informácie, ktoré môžu zahŕňať:

1. Identifikačné údaje SZČO: Meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a ďalšie základné údaje o podnikateľovi.
2. Identifikačné číslo: Každá SZČO má pridelené unikátne identifikačné číslo, ktoré slúži na jednoznačnú identifikáciu v rámci registra a pri komunikácii s úradmi.
3. Predmet podnikania: Typ činnosti alebo činnosti, ktoré SZČO vykonáva.
4. Dátum začiatku podnikania: Dátum, kedy SZČO začala vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.
5. Informácie o zmene údajov: Zmeny v podnikateľskej činnosti, zmeny adresy alebo iných dôležitých údajov.
6. Informácie o pozastavení alebo ukončení činnosti: Dátumy a dôvody prípadného pozastavenia alebo ukončenia podnikateľskej činnosti.

Register SZČO je dôležitý pre viaceré účely:

1. Daňové účely: Úrady používajú register na sledovanie a kontrolu daňových povinností SZČO.
2. Sociálne a zdravotné poistenie: Register pomáha pri správe sociálneho a zdravotného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb.
3. Štatistické účely: Údaje z registra sú využívané na štatistické analýzy a tvorbu politík týkajúcich sa podnikateľského prostredia.
4. Transparentnosť: Register poskytuje verejnosti a obchodným partnerom možnosť overiť si identitu a podnikateľskú činnosť SZČO.

Pre podnikateľa je dôležité, aby boli jeho údaje v registri živnostníkov aktuálne a správne, aby predišiel problémom pri komunikácii s úradmi alebo pri riešení administratívnych záležitostí.

Čo je to IČO živnostníka?

IČO (Identifikačné číslo organizácie) je osemmiestny číselný kód, ktorý sa pridelí každej právnickej osobe a podnikateľovi na Slovensku.

V prípade živnostníka slúži IČO na jeho jednoznačnú identifikáciu v rôznych oblastiach, ako napríklad:

• Daňová sústava: IČO sa uvádza na daňových dokladoch, ako sú faktúry a daňové priznania.
• Odvodová sústava: IČO sa používa pri platení odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne.
• Obchodná komunikácia: IČO sa uvádza na obchodných listinách, ako napríklad zmluvách a ponukách.
• Verejná správa: IČO sa používa pri komunikácii so štátnymi orgánmi a inštitúciami, ako napríklad živnostenský úrad, daňový úrad a Sociálna poisťovňa.

Pridelenie IČO:

• IČO sa automaticky pridelí živnostníkovi pri registrácii živnosti na príslušnom živnostenskom úrade.
• Živnostník nemusí o pridelenie IČO osobitne žiadať.
• IČO sa pridelí len raz a zostáva živnostníkovi po celý čas jeho podnikania. Aj po ukončení živnosti sa IČO už nikomu inému nepridelí.

Každý živnostník musí mať vlastné IČO. Je dôležité správne ho uvádzať na všetkých dokladoch a listinách. V prípade jeho straty alebo zmeny je potrebné kontaktovať príslušný živnostenský úrad.

Okrem IČO môže mať živnostník pridelené aj iné identifikačné čísla, ako napríklad DIČ (Daňové identifikačné číslo) alebo SK NACE (Slovenský klasifikátor činností).

Ako uskutočniť rozšírenie živnosti SZČO?

Rozšírenie živnosti SZČO znamená pridanie nových predmetov podnikania do už existujúcej živnosti. Môže ísť o voľné živnosti, remeselné živnosti alebo viazané živnosti.

Existuje dva základné spôsoby, ako uskutočniť rozšírenie živnosti SZČO:

1. Elektronicky cez Ústredný portál verejnej správy:

• Najrýchlejší a najpohodlnejší spôsob.
• Na vybavenie je potrebná eID karta s aktivovaným KEP (kvalifikovaným elektronickým podpisom).
• Poplatok za elektronické rozšírenie živnosti sa neplatí, ak ide o voľnú živnosť a poplatok 7,50 € sa platí za každú remeselnú alebo viazanú živnosť.

2. Písomne na príslušnom živnostenskom úrade:

• Vyplní sa tlačivo „Ohlásenie zmeny živnosti“ a doručí sa na príslušný živnostenský úrad podľa sídla.
• Tlačivo Ohlásenie zmeny živnosti je dostupné na webovej stránke Ministerstva vnútra SR alebo na príslušnom živnostenskom úrade.
• Poplatok za písomné rozšírenie živnosti je 5 € za každú voľnú živnosť a 15 € za každú remeselnú alebo viazanú živnosť.

Pri rozšírení živnosti nie je potrebné znova registrovať živnosť. Nové predmety podnikania budú platné odo dňa doručenia ohlásenia živnostenskému úradu.

Ako znížiť základ dane SZČO?

Existuje viacero legálnych možností, ako môže SZČO znížiť svoj základ dane:

1. Využitie nezdaniteľných častí základu dane:

• Nezdaniteľná časť na daňovníka: V roku 2024 je nezdaniteľná časť na daňovníka 5 646,48 €. To znamená, že z tejto sumy sa neplatí daň z príjmu.
• Daňový bonus na deti: SZČO má nárok na daňový bonus na deti vo výške 140 € mesačne na každé vyživované dieťa do 18 rokov veku a 50€ mesačne na dieťa nad 18 rokov veku (do 25 rokov veku, ak študuje).

2. Uplynutie výdavkov:

• SZČO si môže znížiť základ dane o preukázateľné daňové výdavky, ktoré súvisia s jeho podnikaním.
• Výdavky musia byť evidované v účtovníctve alebo v daňovej evidencii.
• Medzi bežné daňové výdavky patria napríklad:
  • Náklady na tovar a služby súvisiace s podnikaním
  • Nájomné
  • Odpisy majetku
  • Platy zamestnancov
  • Odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne
  • Úroky z bankových úverov
  • Cestovné náhrady

3. Paušálne výdavky:

• SZČO, ktorá nie je platiteľom DPH alebo ktorá je platiteľom DPH len v časti zdaňovacieho obdobia, si môže uplatniť paušálne výdavky.
• Paušálne výdavky sa vypočítavajú percentom z príjmov a predstavujú odhad reálnych výdavkov.
• Výška paušálnych výdavkov závisí od druhu podnikania.

Pri zvažovaní, ako znížiť základ dane SZČO je dôležité, aby SZČO postupovala legálne a v súlade so zákonom o dani z príjmov.

Poistenie zodpovednosti za škodu SZČO

Poistenie zodpovednosti za škodu je pre živnostníkov (SZČO) dôležitým nástrojom na ochranu ich majetku a financií. Toto poistenie kryje škody, ktoré SZČO spôsobí tretím osobám v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou.

Typy škôd krytých poistením zodpovednosti za škodu SZČO:

• Vecné škody: Poškodenie alebo zničenie majetku tretích osôb, ako napríklad tovaru, zariadenia, budov a pod.
• Ujmu na zdraví: Zranenie alebo smrť tretích osôb, ako napríklad zamestnancov, klientov alebo okoloidúcich.
• Finančné škody: Strata zisku alebo iné finančné výdavky, ktoré vzniknú tretej osobe v dôsledku škody spôsobenej SZČO.

Príklady situácií, kedy poistenie zodpovednosti za škodu SZČO kryje škodu:

• Elektrikár pri oprave elektroinštalácie v byte klienta neúmyselne spôsobí skrat, ktorý vedie k požiaru a poškodeniu bytu.
• Reštaurácia podáva klientovi jedlo, ktoré je kontaminované, v dôsledku čoho sa klient otrávi.
• Zákazník sa v obchode pošmykne na mokrej podlahe a zraní sa.

Pri výbere poistenia zodpovednosti za škodu pre SZČO je dôležité porovnať ponuky rôznych poisťovní a vybrať si poistenie, ktoré zodpovedá individuálnym potrebám a rizikám danej SZČO.

Kde sa využíva skratka SZČO?

Skratka SZČO, teda „samostatne zárobkovo činná osoba“, sa používa v rôznych kontextoch týkajúcich sa samostatne zárobkovo činných osôb na Slovensku.

Medzi najčastejšie miesta jej využitia patria:

• Oficiálne dokumenty: V rôznych oficiálnych dokumentoch, ako sú napríklad živnostenské listy, daňové priznania, faktúry, výkazy o sociálnom a zdravotnom poistení.
• Webové stránky a online platformy: Na webových stránkach a online platformách zameraných na podnikanie a SZČO, ako napríklad stránky Slovenská živnostenská komora, Sociálna poisťovňa, Daňový úrad SR, Podnikajte.sk, Centrum podpory investovania a obchodu.
• Médiá a publicistika: V článkoch, reportážach a iných formách médií, ktoré sa venujú témam podnikania a SZČO.
• Odborné texty a legislatíva: V odborných textoch o podnikaní, ako aj v legislatívnych predpisoch týkajúcich sa SZČO.
• Bežná komunikácia: V bežnej komunikácii medzi SZČO navzájom, ako aj medzi SZČO a štátnymi orgánmi, inštitúciami a súkromnými firmami.

Okrem týchto spomínaných oblastí sa skratka SZČO môže používať aj v neformálnej komunikácii, ako napríklad v rozhovoroch, diskusiách a na sociálnych sieťach.