Bossing na pracovisku – ako ho rozpoznať?

Bossing zamestnancov je negatívne správanie nadriadených voči svojim podriadeným. Je to situácia, keď nadriadení zneužívajú svoju moc a autoritu na zastrašovanie, ponižovanie alebo manipuláciu so svojimi zamestnancami. V jednoduchosti ide o šikanu na pracovisku. Treba ale rozlišovať bossing a mobbing.

---

Obsah článku

---

Bossing na pracovisku môže zahŕňať nátlakové taktiky, ponižujúce poznámky, ignorovanie názorov zamestnancov a vytváranie nepriaznivej pracovnej atmosféry. Toto správanie môže mať závažné dôsledky pre zamestnancov aj pre samotnú organizáciu.

Bossing môže spôsobiť stres, stratu motivácie, narušenie pracovného prostredia a v konečnom dôsledku aj zhoršenie výkonu zamestnancov. Dôležité je, aby organizácie podporovali zdravé pracovné prostredie a rešpektovali práva a dôstojnosť svojich zamestnancov. Zachovanie ľudskej dôstojnosti je predsa jedno zo základných ľudských práv.

Ak sa zamestnanci cítia vystavení bossingu alebo mobbingu, mali by mať možnosť to nahlásiť a mať prístup k mechanizmom na riešenie konfliktov bez obáv.

Ako sa prejavuje bossing na pracovisku?

Určité príklady negatívneho správania nadriadených voči zamestnancom, ktoré by mohli byť považované za bossing na pracovisku, zahŕňajú:

• Nátlak na prácu – Nadriadený neprimerane nátlakom zvyšuje objem práce bez primeraného času na jej vykonanie. To môže spôsobiť nadmerný stres a vyčerpanie zamestnanca.
• Ponižovanie – Nadriadený používa urážlivé alebo ponižujúce poznámky voči zamestnancovi verejne alebo súkromne, čo môže znižovať sebavedomie zamestnanca.
• Ignorovanie názorov – Bossing je tiež to, keď nadriadený ignoruje názory, nápady alebo pripomienky zamestnanca bez akýchkoľvek vysvetlení alebo dôvodov.
• Vydieranie – Šikana na pracovisku môže zahŕňať aj to, keď nadriadený hrozí zamestnancovi zhoršením pracovných podmienok, prepustením alebo inými nepriaznivými opatreniami, ak nesúhlasí s určitými požiadavkami alebo podmienkami.
• Chýbajúca komunikácia – Nadriadený neinformuje zamestnanca o dôležitých zmenách v práci alebo projektoch, čo vedie k zmätku a nedostatku jasnosti. Aj toto je šikanovanie na pracovisku.
• Nedostatočná podpora – Nadriadený neponúka potrebnú podporu, tréning alebo zdroje na vykonanie úlohy, čo zamestnanca postaví do náročnej situácie.
• Prehliadanie úspechov – Nadriadený ignoruje úspechy a prínosy zamestnanca, nech už sú to splnené ciele, pozitívne hodnotenia od klientov alebo iné prínosy.
• Preťažovanie – Nadriadený pridáva neprimeraný pracovný objem alebo projekty zamestnancovi, bez ohľadu na jeho aktuálne pracovné zaťaženie.
• Vytváranie nepriaznivej atmosféry – Nadriadený vytvára negatívne pracovné prostredie, kde sú konflikty na dennom poriadku.
• Nedodržiavanie sľubov – Nadriadený nesplní sľúbené odmeny, zvýšenie platu, voľno alebo iné výhody, čo môže zapríčiniť, že sa zamestnanec cíti podcenený.

Tieto príklady demonštrujú, aké správanie môže byť považované za bossing na pracovisku. Je dôležité, aby zamestnanci mali možnosť hľadať pomoc a nahlásiť takéto situácie, ak sa cítia zneužívaní alebo ponižovaní. Šikanovanie na pracovisku je vážny problém, ktorý môže mať dopad na psychiku zamestnancov.

Čo je mobbing?

Mobbing na pracovisku, známy aj šikanovanie na pracovisku, označuje dlhodobý a opakujúci sa vzor negatívneho správania voči jednému alebo viacerým zamestnancom zo strany kolegov, nadriadených alebo dokonca podriadených. Tento vzor správania je zameraný na zosmiešňovanie, zastrašovanie, ponižovanie, izoláciu alebo zneužívanie jednotlivca alebo skupiny zamestnancov.

Mobbing na pracovisku môže mať vážne následky pre zdravie a pohodu zamestnanca. Medzi možné dôsledky mobbingu patria stres, úzkosť, depresia, problémy so spánkom, zhoršený pracovný výkon, strata sebavedomia a v niektorých prípadoch aj fyzické zdravotné problémy.

Príklady šikanovania na pracovisku zahŕňajú:

• Verbálne útoky – Znevažujúce poznámky, urážky alebo ponižujúce komentáre voči zamestnancovi.
• Izolácia – Úmyselné vynechávanie zamestnanca z komunikácie, projektov alebo sociálnych aktivít.
• Zasahovanie do práce – Zmeny v pracovných úlohách bez základného oznámenia alebo vhodných dôvodov.
• Fyzické zastrašovanie – Mobing na pracovisku je neprijateľné správanie, ktoré zahŕňa fyzický kontakt, zastrašovanie alebo vyhrážky.
• Rozširovanie klamstiev – Šírenie nepravdivých informácií alebo klamstiev o zamestnancovi.
• Zneužívanie moci – Nadriadení zneužívajú svoju autoritu na posudzovanie zamestnanca neobjektívnym spôsobom alebo na získavanie osobných výhod.
• Manipulácia s prácou – Zámerné vytváranie podmienok, ktoré bránia zamestnancovi vo vykonávaní svojich úloh.
• Sexuálne obťažovanie – Nežiaduce sexuálne správanie alebo poznámky, ktoré vytvárajú nepriaznivé pracovné prostredie.
• Diskriminácia – Zneužívanie na základe rasovej, pohlavnej, náboženskej alebo inej charakteristiky.
• Online šikanovanie – Negatívne správanie prostredníctvom elektronických komunikačných kanálov, ako sú e-maily alebo sociálne médiá.

Boj proti mobingu na pracovisku je dôležitý pre vytvorenie zdravého a produktívneho pracovného prostredia. Organizácie by mali mať mechanizmy na nahlásenie a riešenie takýchto závažných situácií. HR oddelenie by malo zabezpečiť, aby zamestnanci mohli pracovať v bezpečnom a rešpektujúcom prostredí.

Ako dokázať bossing alebo mobbing?

Dokázať bossing alebo mobbing na pracovisku môže byť náročné, pretože tieto situácie môžu byť často subjektívne a zložité. Avšak, ak sa niekto cíti ako obeť takéhoto správania a chce to dokázať, môže zvážiť tieto kroky:

• Dokumentovanie incidentov – Zaznamenávanie času, dátumu, miesta a detailov každého incidentu. Zápis by mal obsahovať, čo sa stalo, či boli prítomní svedkovia a aké slová alebo konkrétne akcie sa udiali.
• Získavanie svedkov – Ak existujú ďalší zamestnanci, ktorí mohli byť svedkami takéhoto správania, obeť by sa ich mala pokúsiť získať na svoju stranu. Svedkovia môžu poskytnúť nezávislý pohľad na situáciu.
• Zachytávanie dôkazov – Pokiaľ je to možné, treba zachytiť dôkazy vo forme textových správ, e-mailov, hlasových nahrávok alebo iných relevantných záznamov. Tieto dôkazy môžu poskytnúť konkrétny pohľad na správanie.
• Zhromažďovanie materiálov – Ak má obeť prístup k e-mailom, správam, výkazom z práce alebo iným materiálom, ktoré by mohli byť relevantné, treba ich uchovať.
• Hľadanie podpory – Šikana na pracovisku sa rieši lepšie, ak má obeť v organizácii interné oddelenie pre riešenie konfliktov alebo ľudských zdrojov, s ktorým môže konzultovať svoju situáciu. Poskytnú radu ohľadom toho, ako postupovať a ako preukázať šikanu.
• Zachovanie pokoja a profesionality – Aj keď je to ťažké, treba sa snažiť zachovať kľud a profesionalitu vo všetkých situáciách. Prístup obete môže mať vplyv na to, ako sa vyrieši situácia.
• Získanie právnej rady – V závislosti od závažnosti situácie a miestnych právnych predpisov môže byť užitočné získať právnu radu o svojich právach a možnostiach.

Je dôležité si uvedomiť, že každá situácia je odlišná a nie vždy je možné bossing alebo mobbing jednoznačne preukázať. Ak má obeť pocit, že je vystavená takému správaniu, mala by sa snažiť o pomoc a podporu v pracovnom prostredí alebo od externých odborníkov.

Tiež si treba uvedomiť, že každá strana môže mať na situáciu iný pohľad. Pre niekoho môže ísť o šikanu na pracovisku, pre iného iba o prísneho alebo naozaj dôsledného nadriadeného. Ak sa zamestnanec cíti nepríjemne alebo má pocit, že je mu krivdené, situáciu treba určite riešiť.

---

Pokojný a vecný rozhovor dokáže vyriešiť viac ako otvorený konflikt. Ku konfliktu môže prísť práve vtedy, ak obeť koná emocionálne, alebo ak sa v nej už dlho hromadí stres alebo hnev. Je preto najlepšie, riešiť situáciu čo najskôr a pokojne.

---

TIP: Asertivita môže slúžiť ako obranný štít pred bossingom a umožniť jednotlivcom jasne vyjadriť svoje hranice a postaviť sa za svoje práva v pracovnom prostredí. Človek, ktorý je asertívny, dokáže efektívnejšie čeliť nátlaku a manipulácii zo strany nadriadených.

Aké následky môže mať šikanovanie na pracovisku?

Šikana v práci, známa aj ako pracovný mobbing, môže mať závažné a dlhotrvajúce následky pre zamestnancov aj pre samotnú organizáciu. Niektoré z týchto následkov zahŕňajú:

• Zhoršené fyzické a duševné zdravie – Zamestnanci vystavení šikane môžu zažívať stres, úzkosť, depresiu, zvýšenú podráždenosť a nespavosť. To môže viesť k fyzickým a psychickým zdravotným problémom.
• Strata sebavedomia a sebaúcty – Neustále negatívne správanie môže zamestnanca zlomiť a spôsobiť stratu sebavedomia a sebaúcty. Zamestnanec môže začať pochybovať o svojich schopnostiach a hodnote.
• Znížený pracovný výkon – Zamestnanec, ktorý sa cíti šikanovaný, môže mať problémy so sústredením sa na prácu a plniť svoje pracovné povinnosti efektívne. To môže viesť k zhoršenému pracovnému výkonu.
• Znížená motivácia a zapojenie – Šikana na pracovisku môže spôsobiť, že zamestnanec stratí záujem o svoju prácu a pracovné ciele. Zamestnanec sa môže cítiť frustrovaný a neochotný sa aktívne podieľať na projektoch alebo iniciatívach.
• Pracovný konflikt a nestabilita – Mobbing alebo bossing môže viesť k častejším konfliktom medzi zamestnancami a vytvárať nepriaznivú pracovnú atmosféru. To môže ovplyvniť celkovú stabilitu pracovného prostredia.
• Nízka lojalita k organizácii – Zamestnanec, ktorý sa cíti šikanovaný a neustále negatívne ovplyvňovaný, môže stratit lojalitu k organizácii a začať hľadať iné pracovné možnosti.
• Znížená spokojnosť zamestnancov – Pracovné prostredie zasiahnuté šikanou môže mať za následok zhoršenú spokojnosť a pohodu zamestnancov, čo sa prejavuje nízkou morálkou a odchodom talentovaných jednotlivcov.
• Negatívny vplyv na povesť organizácie – Ak organizácia nedokáže zvládnuť problémy so šikanou, môže to mať negatívny vplyv na jej povesť medzi súčasnými i potenciálnymi zamestnancami a klientmi.
• Právne následky – V závislosti od miestnych právnych predpisov môže organizácia čeliť právnym následkom, ak nezabezpečí primerané riešenie šikany na pracovisku.

Je dôležité, aby organizácie brali otázky šikany vážne a aktívne sa snažili vytvárať zdravé pracovné prostredie, v ktorom sa zamestnanci cítia rešpektovaní a chránení pred negatívnym správaním. Pri prvých náznakoch šikany treba spraviť krok vpred a situáciu riešiť.

Ombudsman môže byť dôležitým spojivom v otázke bossingu na pracovisku, keďže jeho úlohou je monitorovať dodržiavanie pracovných práv zamestnancov a v prípade porušenia vykonať opatrenia na ochranu pracovníkov.