Diskriminácia na pracovisku – zákon, ako podať anonymnú sťažnosť

Diskriminácia na trhu práce je často neviditeľným nepriateľom, ktorý zasahuje do životov mnohých pracovníkov. Napriek existencii antidiskriminačných zákonov sa tento problém neustále objavuje.

Ako bojovať proti diskriminácii na trhu práce? Ako využiť antidiskriminačný zákon, anonymné sťažnosti a podnety na inšpektorát práce na ochranu práv v pracovnom prostredí?

Čo je diskriminácia na trhu práce?

Diskriminácia je nerovnaké zaobchádzanie s jednotlivcami alebo skupinami ľudí na základe ich rasy, farby pleti, etnického pôvodu, národnosti, náboženstva, pohlavia, sexuálnej orientácie, veku, zdravotného postihnutia alebo iných osobných charakteristík.

Rozdiely v pracovných príležitostiach často vyplývajú z objektívnych faktorov, ako sú pracovné skúsenosti či vzdelanie. Avšak, ak sú tieto rozdiely spôsobené irelevantnými charakteristikami, ako sú rasa, pohlavie alebo napríklad náboženstvo, ide o diskrimináciu.

Diskriminácia môže mať rôzne formy, napríklad:

• Priame znevýhodňovanie: Keď sa s niekým zaobchádza horšie ako s iným len preto, že patrí do určitej skupiny.
• Nepriame znevýhodňovanie: Keď zdanlivo neutrálne pravidlo alebo prax má negatívny dopad na určitú skupinu ľudí.
• Obťažovanie: Keď sa niekto cíti zastrašovaný, ponižovaný alebo urážaný pre svoju osobnú charakteristiku.
• Segregácia: Keď sú ľudia oddelení od ostatných na základe svojej osobnej charakteristiky.

Na pracovnom trhu sa diskriminácia delí do niekoľkých kategórií:

Zamestnanecká diskriminácia	Týka sa nerovností medzi mužmi a ženami. Príkladom môže byť žena, ktorá je nespravodlivo vyradená z výberového konania kvôli predsudkom o jej schopnostiach v danom povolaní.
Mzdová diskriminácia	Nastáva, keď sú ženy za rovnakú prácu platené menej ako muži, čo nie je odôvodnené ich vzdelaním či schopnosťami. Tento problém odhaľuje rozdiely v odmeňovaní medzi pohlaviami.
Profesná diskriminácia	Vyskytuje sa v profesiách, kde sa ženy považujú za nevhodné kandidátky. Príkladom môžu byť náročné povolania, ktoré vyžadujú fyzickú silu a ženy sú vylúčené z dôvodu stereotypov.
Diskriminácia v prístupe k ľudskému kapitálu	Ženy môžu mať obmedzený prístup k vzdelaniu a príprave na povolanie, čo vyplýva z tradičných úloh v rodine, kde bol muž považovaný za hlavného živiteľa.
Ageizmus	Veková diskriminácia, ktorá postihuje nielen starších zamestnancov. Diskriminácia na základe veku sa prejavuje v rôznych oblastiach pracovného trhu, kde sa starší jedinci stretávajú so stereotypmi a nespravodlivým prepúšťaním.

Prejavy a dôsledky diskriminácie na pracovisku

Všetky formy diskriminácie odhaľujú komplexný problém na trhu práce, vyžadujúci citlivý prístup a systematické kroky na jeho riešenie.

Druhy diskriminácie na pracovisku:

• rasová diskriminácia
• rodová diskriminácia
• veková diskriminácia
• zdravotná diskriminácia
• náboženská diskriminácia
• diskriminácia na základe sexuálnej orientácie
• diskriminácia na základe politickej príslušnosti
• diskriminácia na základe rodinného stavu

Diskriminácia na trhu práce môže mať negatívny vplyv na životy ľudí. Môže viesť k:

1) Zhoršeniu pracovných podmienok: Diskriminovaní zamestnanci môžu byť nútení pracovať za nižšiu mzdu, vykonávať náročnejšie práce alebo pracovať v horších podmienkach.

2) Strate zamestnania: Diskriminovaní môžu mať sťažené nájsť si nové zamestnanie.

3) Zhoršeniu zdravotného stavu: Diskriminácia môže viesť k stresu, depresii alebo iným zdravotným problémom.

4) Zhoršeniu sociálneho postavenia: Diskriminovaní ľudia môžu byť ľahšie sociálne vylúčení a môžu mať nižšie príjmy.

Ako spoznať diskrimináciu na pracovisku?

Spoznanie diskriminácie na pracovisku je kľúčové pre ochranu práv zamestnancov a vytvorenie spravodlivého pracovného prostredia. Diskriminácia sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, a preto je dôležité poznať príznaky, na ktoré treba dávať pozor.

Jedným z hlavných znakov je nerovnaké zaobchádzanie pri odmeňovaní, povýšeniach alebo prístupe k vzdelávacím príležitostiam. Ak niektorí zamestnanci dostávajú nižšie mzdy alebo sú im odopierané kariérne možnosti bez objektívneho dôvodu, môže ísť o diskrimináciu.

Ďalším príznakom je nepriateľské pracovné prostredie, kde sú zamestnanci vystavení urážkam, vtipom alebo negatívnym poznámkam na základe rasy, pohlavia, veku alebo iných charakteristík. Takéto správanie vytvára atmosféru strachu a nepohodlia.

Diskriminácia môže byť tiež zjavná v praxi prijímania nových zamestnancov alebo v postupe pri prepúšťaní. Ak sú určité skupiny systematicky vylučované alebo znevýhodňované, je to jasný indikátor diskriminácie.

Na odhalenie diskriminácie je dôležité sledovať tieto znaky a byť si vedomý práv a ochranných opatrení, ktoré sú zamestnancom dostupné. Ochrana pred diskrimináciou je základom spravodlivého a produktívneho pracovného prostredia.

Antidiskriminačný zákon

Antidiskriminačný zákon, prijatý 20. mája 2004, zavádza zásadu rovnakého zaobchádzania a poskytuje právnu ochranu v prípade jej porušenia. Jeho cieľom je zakázať diskrimináciu v oblasti vykonávania práv a povinností v súlade s morálnymi normami a implementovať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou.

• Priama diskriminácia: konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.
• Nepriama diskriminácia: navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou.

Antidiskriminačný zákon definuje aj obťažovanie, ktoré zahŕňa zaobchádzanie považované za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé. Také, ktoré vedie k zníženiu dôstojnosti alebo vytvoreniu nepriateľského prostredia.

Osoba má právo domáhať sa rovnakého zaobchádzania a ochrany pred diskrimináciou na súde, pričom môže žiadať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za porušenie týchto práv. Zákon zaviedol zásadu rovnakého zaobchádzania aj do ďalších právnych predpisov, najmä v oblasti pracovnoprávnych vzťahov.

V roku 2018 bol antidiskriminačný zákon novelizovaný, aby sa doň zahrnuli nové formy diskriminácie, ako napríklad diskriminácia na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity.

Ochrana pred diskrimináciou

V prípade, že sa človek stretne s diskrimináciou, má niekoľko možností, ako situáciu riešiť.

Podať sťažnosť	Informovať osobu, ktorá diskriminuje, o nevhodnosti jej konania.
Podať žalobu na súd	Ak sťažnosť neprináša výsledky, môže sa obrátiť na súd a žiadať nápravu alebo odškodnenie.
Zahájiť priestupkové konanie	Možnosť iniciovať priestupkové konanie existuje v prípade závažnejšieho protiprávneho konania.
Žaloba na ochranu osobnosti	Ak sa človek cíti postihnutý na svojej dôstojnosti, môže podať žalobu na ochranu osobnosti.
Podať podnet na Ústavný súd	Ak sú orgány štátnej správy zapojené do diskriminačného konania, môže sa obrátiť na Ústavný súd.
Sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva	Po vyčerpaní vnútroštátnych možností sa môže obrátiť na Európsky súd v Štrasburgu.

Podnet na Inšpektorát práce

Inšpektorát práce je orgán štátnej správy, ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovných predpisov a ochranou zamestnancov. Má právomoc zasiahnuť v prípade, ak dôjde k porušeniu pracovných predpisov, vrátane porušenia zákazu diskriminácie.

Podnet je možné podať písomne alebo elektronicky. Inšpektorát práce je povinný vybaviť podnet do 30 dní od jeho doručenia.

V prípade, že podnet preverí a zistí, že došlo k diskriminácii, môže vydať zamestnávateľovi alebo inej osobe, ktorá diskrimináciu spáchala, pokyn na odstránenie diskriminácie.

Inšpektorát práce môže tiež uložiť zamestnávateľovi alebo inej osobe, ktorá diskrimináciu spáchala, sankciu až do výšky 100 000 eur.

Dôkazy v podnete na Inšpektorát práce

Pri podávaní podnetu na Inšpektorát práce je dôležité uviesť dôkazy, ktoré podporujú tvrdenia o diskriminácii.

Dôkazmi môžu byť napríklad:

• listy, e-maily alebo iné písomnosti, ktoré súvisia s diskrimináciou
• svedectvá ďalších osôb, ktoré boli svedkami diskriminácie
• záznamy z kamerového systému alebo iných technických zariadení

Ak človek nemá k dispozícii žiadne dôkazy, môže požiadať Inšpektorát práce o pomoc pri ich získaní. Inšpektorát môže napríklad vykonať kontrolu na mieste alebo vyzvať zamestnávateľa alebo inú osobu, ktorá diskrimináciu spáchala, aby poskytla informácie alebo dokumenty.

Vzor podania podnetu na inšpektorát práce

V podnete človek musí uviesť nasledujúce informácie:

• meno a priezvisko
• adresa trvalého pobytu
• označenie diskriminácie, ktorej bol vystavený
• dôkazy, ktoré podporujú vaše tvrdenia

Vzor anonymnej sťažnosti

Anonymná sťažnosť je sťažnosť, v ktorej nie je uvedené meno a priezvisko sťažovateľa. Môže byť taktiež podaná písomne alebo elektronicky.

Pri jej podávaní je potrebné uviesť všetky relevantné informácie podľa vzoru anonymnej sťažnosti, ktoré sú potrebné na prešetrenie podnetu. Inšpektorát práce môže anonymnú sťažnosť prešetriť aj bez toho, aby poznal meno a priezvisko sťažovateľa.

Boj proti diskriminácii je záväzkom pre všetkých. Je spoločnou povinnosťou vytvárať prostredie, kde sa každý cíti rešpektovaný a akceptovaný bez ohľadu na svoje osobné charakteristiky.

Odhodlanie k zmene a aktívnemu postaveniu sa diskriminácii umožňuje vytvárať inkluzívnejšiu spoločnosť. Takú, kde sú práva a dôstojnosť každého jednotlivca chránené. Len spoločným úsilím a vzájomným rešpektom sa môže dosiahnuť skutočná rovnosť a spravodlivosť pre všetkých.