Dobrovoľná nezamestnanosť je fenomén, ktorý v súčasnej dobe naberá na význame a rozmanitosti. Čoraz viac ľudí sa rozhoduje opustiť stabilné zamestnanie alebo vôbec nezačať pracovať v tradičnom zmysle slova. Motivácie týchto ľudí sú rôznorodé: od snahy nájsť zmysluplnejšiu prácu, cez potrebu osobného rozvoja, až po túžbu po väčšej slobode a flexibilite.
Vo výsledku, okrem bežných kategórií ako zamestnanec, SZČO a poistenec štátu, existuje aj skupina tzv. dobrovoľne nezamestnaných osôb. Táto skupina má špecifické povinnosti voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni, ako aj voči niektorým úradom.
KĽÚČOVÉ MYŠLIENKY ČLÁNKU
Dobrovoľne nezamestnaná osoba je osoba, ktorá má trvalý pobyt na Slovensku, nepracuje a ani za ňu neplatí zdravotné poistenie štát.
Výška odvodov sa mení každý rok a pre rok 2024 je to 97,80 €. Ak dobrovoľne nezamestnaný človek pracuje na dohodu, zamestnávateľ mu odvádza odvody len za odpracované dni.
Dobrovoľne nezamestnaní ľudia si sami musia platiť aj odvody do Sociálnej poisťovne, ak chcú v budúcnosti čerpať z jej benefitov.
Dobrovoľne nezamestnaní ľudia nemajú nárok na odvody do Sociálnej poisťovne od zamestnávateľa. Ak chcú čerpať z jej benefitov, musia si ich platiť sami.
Dobrovoľne nezamestnaní ľudia musia plniť voči zdravotnej poisťovni určité povinnosti. Medzi tie najdôležitejšie patrí oznamovanie zmien osobných údajov, platba poistného a spolupráca s poisťovňou pri výkone kontroly.
Dobrovoľne nezamestnaný – kto je to?
Dobrovoľne nezamestnaná osoba je osoba, ktorá má trvalý pobyt na Slovensku, nepracuje a ani neplatí za ňu zdravotné poistenie štát. To znamená, nie je evidovaná na úrade práce, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a nejde ani o dôchodcu či študenta.
Pod pojmom dobrovoľne nezamestnaná osoba je možné predstaviť si širokú skupinu ľudí:
- Ženy v domácnosti: Tieto ženy sa plne venujú starostlivosti o rodinu a domácnosť a nemajú záujem o externé zamestnanie.
- Bohatí dediči: Ľudia, ktorým majetok alebo investície prinášajú dostatočný príjem, takže nemusia pracovať.
- Osoby s príjmom z podielu: Tí, ktorí získavajú príjem z dividend alebo podielov na zisku spoločnosti.
- Pracujúci na čierno: Neformálne zamestnaní ľudia, ktorí neplatia dane ani odvody.
- V ojedinelých prípadoch: Aj osoby, ktoré sa živia nelegálnou činnosťou.
🔺Dobrovoľná nezamestnanosť má vplyv na plnenie povinností voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni, ako aj na evidenciu na úrade práce. |
Dobrovoľne nezamestnanou osobou sa môže stať aj človek, ktorý bol odstránený z evidencie úradu práce. Môže sa tak stať vtedy, keď osoba nespolupracuje s úradom práce a aktívne sa nesnaží nájsť si zamestnanie.
Avšak po 6. mesiacoch sa táto osoba môže nanovo registrovať na úrad práce. Dovtedy sa však stáva samoplatiteľom odvodov.
Dobrovoľne nezamestnaný – práca na dohodu a odvody
Dobrovoľne nezamestnaný človek môže pracovať na dohodu, avšak musí si dať pozor na svoje odvody do zdravotnej poisťovne. Ak takýto človek pracuje iba niekoľko dní v mesiaci, zamestnávateľ za neho zaplatí zdravotné odvody len za tie dni, ktoré u neho skutočne odpracoval. Takáto osoba nemôže dostávať príspevok na bývanie.
Ak však pracuje na dohodu päť dní v týždni, a to každý jeden týždeň v mesiaci, zamestnávateľ pracovníka prihlasuje do zdravotnej poisťovne na celý mesiac a v tom prípade nie je nutné, aby si preddavky za zdravotné poistenie platil.
Pri práci na dohodu často zamestnanec pracuje pre jedného zamestnávateľa na určitý počet hodín. Prácu môže vykonávať pre jedného zamestnávateľa alebo pre viacero spoločností.
Odvody na zdravotné poistenie aj pre ľudí, ktorí sú dobrovoľne nezamestnaní sa menia každý rok. Minimálne odvody pre rok 2024 predstavujú sumu 97,80 €, ktorá sa v prípade dobrovoľne nezamestnanej osoby pracujúcej na dohodu vydelí počtom dní v mesiaci a získa sa suma, ktorú je potrebné zaplatiť za jeden deň pracovníka bez práce.
Ak takýto človek nepracoval na dohodu v danom mesiaci viac dní, táto suma sa vynásobí počtom dní, ktoré nikde neodpracoval a výsledná suma predstavuje poplatok, ktorý treba poisťovni uhradiť.
Dobrovoľne nezamestnaný, v prípade ak pracuje na dohodu, si musí platiť odvody za tie dni, ktoré v mesiaci neodpracoval.
Dobrovoľne nezamestnaný a odvody do Sociálnej poisťovne
Nezamestnaná osoba, ktorá je nezamestnaná dobrovoľne, nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne ani v roku 2024. Ak sa však rozhodne, môže si ich platiť dobrovoľne. Tieto odvody zahŕňajú dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, nemocenské či dôchodkové poistenie.
Ak si chce dobrovoľne nezamestnaný človek platiť odvody do sociálnej poisťovne v roku 2024, mal by navštíviť pobočku Sociálnej poisťovne, kde mu vysvetlia všetky podrobnosti a prihlási sa vypísaním formulára k poisteniu.
🔺 Odvody sa následne platia vždy do 8. dňa v aktuálnom mesiaci. |
Na rozdiel od zamestnaných ľudí, dobrovoľne nezamestnaná osoba v roku 2024 nezahŕňa nároky na odvody do sociálnej poisťovne. Tieto odvody sa však budú musieť platiť, ak dobrovoľne nezamestnaní ľudia budú chcieť čerpať príspevky alebo iné výhody od sociálnej poisťovne.
Treba si však dať pozor na náklady, keď sa človek rozhodne pre dobrovoľnú nezamestnanosť. Keďže bude odvádzať svoje príspevky do zdravotnej a možno aj sociálnej poisťovne, bude musieť mať na to dosť peňazí, pretože zamestnávateľ ich za neho nezaplatí.
V roku 2024 môžu aj dobrovoľne nezamestnaní ľudia čerpať zo systému príspevkov od sociálnej poisťovne ak majú zaplatené odvody počas určeného času.
Povinnosti dobrovoľne nezamestnanej osoby voči zdravotnej poisťovni
Dobrovoľne nezamestnané osoby, rovnako ako ostatní poistenci, musia plniť voči zdravotnej poisťovni určité povinnosti. Medzi tie najdôležitejšie patria:
Oznamovanie zmien:
- Do 8 dní je nutné oznámiť poisťovni zmenu osobných údajov, ak poistenec nie je občanom SR (meno, priezvisko, adresa, rodné číslo).
- Oznamovať skutočnosti ovplyvňujúce zánik verejného zdravotného poistenia.
- Oznamovať vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za poistenca.
- Oznamovať zmenu výšky poistného (napr. v prípade vzniku zdravotného postihnutia).
Platba poistného:
- Vypočítať si poistné a platiť preddavky včas.
- Plniť si povinnosti v súvislosti s ročným vyúčtovaním.
Spolupráca s poisťovňou:
- Uchovať si doklady pre výpočet poistného po dobu 10 rokov.
- Spolupracovať s poisťovňou pri výkone kontroly a poskytnúť jej potrebné doklady.
Tieto povinnosti sa týkajú všetkých dobrovoľne nezamestnaných osôb, bez ohľadu na dôvod nezamestnanosti. Nesplnenie týchto povinností môže mať za následok sankcie zo strany poisťov
Koľko platí dobrovoľne nezamestnaný zdravotné poistenie?
Keď sa zamýšľame nad otázkou koľko platí dobrovoľne nezamestnaný zdravotné poistenie, musíme si uvedomiť, že táto suma sa z roka na rok mení. Pre rok 2024 sú stanovené minimálne odvody na zdravotné poistenie vo výške 97,80 € za mesiac.
Ak je teda dobrovoľne nezamestnaný človek bez práce a nepracuje ani na dohodu, musí platiť zdravotnej poisťovni plnú sumu v tejto výške.
Ak by mal uzatvorenú dohodu s nejakým zamestnávateľom, ten mu je povinný odvádzať odvody na zdravotné poistenie v dňoch, kedy pre neho pracovník odpracuje. Zvyšné dni si doplatí dobrovoľne nezamestnaná osoba sama.
Koľko sa platí za zdravotné poistenie na deň?
Samoplatitelia, ktorí sa prihlásia na zdravotné poistenie len na časť mesiaca, platia preddavok len za odpracované dni.
Výpočet preddavku:
- Vydelenie mesačného preddavku počtom dní v mesiaci.
- Vynásobenie výsledok počtom dní, na ktoré sa samoplatiteľ prihlásil.
- Zaokrúhlenie výsledku nadol na najbližší cent.
Príklad:
Samoplatiteľ sa prihlási na poistenie od 1. do 5. januára 2024 (5 dní). Mesačný preddavok pre rok 2024 je 97,80 €.
Výpočet preddavku: 97,80 € / 31 dní x 5 dní = 15,77 €.
Zaokrúhlený preddavok na úhradu je 15,77 €.
Pre presný výpočet preddavku môže samoplatiteľ využiť aj kalkulačku na webovej stránke VšZP alebo íných poisťovniach.
Kto platí odvody za nezamestnaného?
Odvody na zdravotné poistenie sú nutnou súčasťou výdavkov ľudí – od zamestnancov až po nezamestnaných. Zdravotné poistenie je rozsiahly systém, ktorý umožňuje ľuďom získať nielen ošetrenie, avšak aj lieky, potrebné pre zabezpečenie bezpečnosti ich zdravia.
Kto presne platí odvody na zdravotné poistenie za nezamestnaných? Našťastie nie sú to nezamestnaní, ktorí tieto odvody musia platiť. Právnym stelesnením zdravotnej starostlivosti pre nezamestnaných je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, resp. štát.
Nezamestnaný človek však musí byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie, teda prihlásený a evidovaný na úrade práce. V tom prípade je štát ten, kto platí odvody na zdravotné poistenie za nezamestnaného.
V prípade, ak by išlo o dobrovoľne nezamestnaného, musí si zdravotné poistenie hradiť sám.
🔺Odvody za nezamestnaných sú jedným zo spôsobov, ako transakciu financovania zabezpečuje štát. |
Zdravotné poistenie je veľmi dôležitou súčasťou každého človeka, či už je zamestnaný, nezamestnaný alebo dôchodca. Preto je dôležité, aby sa človek vždy zaujímal, ako sú jeho odvody na zdravotné poistenie používané.
Samoplatca a jeho odvody na zdravotné poistenie
Samoplatca je človek, ktorý nie je zamestnanec ani samostatne zárobková činná osoba. Takisto neplatí za neho poistenie štát. Samoplatca je vlastne dobrovoľne nezamestnaná osoba, ktorá si svoje odvody musí platiť sama.
Samoplatca má povinnosť sa na platenie odvodov prihlásiť a riadne a včas si svoje preddavky platiť do 8. dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac. Ako už bolo spomenuté, suma pre rok 2024 predstavuje výšku 97,80 €.
Samoplatca nemá nárok na zdravotné poistenie zadarmo a musí si samostatne platiť odvody na zdravotné poistenie. Minimálne zdravotné odvody pre samoplatcu sú rovnaké ako pre zamestnaných.
Zdravotné poistenie samoplatcu je takisto veľmi dôležité a mal by si ho pravidelne platiť podľa presne určených pravidiel. Bez zdravotného poistenia bude mať samoplatca žiaľ nárok iba na akútnu zdravotnú starostlivosť.
Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti si môže platiť samoplatca alebo dobrovoľne nezamestnaná osoba, občan, ktorý má viac ako 16 rokov.
V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby, SZČO, pri povinnosti platenia sociálneho poistenia nevzniká povinnosť platiť poistenie v nezamestnanosti preto je dobrovoľné a živnostník sa môže sám rozhodnúť či si ho bude platiť alebo nie.
Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti poskytuje možnosť finančnej podpory pre človeka, ktorý sa ocitol bez práce. To znamená, že účastníci tohto poistenia majú istotu, že budú mať finančnú podporu počas obdobia keď stratia zamestnanie a nebudú mať žiaden príjem.
Dobrovoľne nezamestnaná osoba – nevýhody
Dobrovoľne nezamestnaní ľudia sa často pripútajú k tomu, že im takýto životný štýl pracovne umožňuje mať voľnosť a flexibilitu, ktorá by im nemusela byť inak k dispozícii. Avšak existuje veľký počet nevýhod, ktoré s tým súvisia.
- Tí, ktorí dobrovoľne chcú byť nezamestnaní, často vidia príležitosť si sami uplatniť svoje pracovné schopnosti. Nie vždy sa však ich očakávania naplnia, najmä keď ide o možnosť zisku finančnej stability.
- Často býva obtiažne nájsť a získať primerané zamestnanie, pretože človeku chýba systémová pracovná skúsenosť, ktorú od uchádzačov úspešne očakávajú.
- Okrem toho, dobrovoľne nezamestnaná osoba si musí platiť odvody na zdravotné poistenie samostatne.
Takisto si takáto osoba musí platiť poistenie pravidelne a včas a samostatne si vypočítať aké preddavky by mala zaplatiť.
Dobrovoľne nezamestnaná osoba je pomerne častý pojem. Skutočne existujú ľudia, ktorí sa úmyselne rozhodnú, že pre nich práca nie je dôležitá alebo nemajú záujem pracovať. Príliš veľa ľudí však často ignoruje dôležité dôvody, pre ktoré by to nemalo byť v pláne.
Po prvé, každá dobrovoľne nezamestnaná osoba zanecháva veľa zdrojov príležitostí, ktoré by si pre svoju budúcnosť mohla vybrať. Ak hľadá nové pracovné miesta, kariérny vývoj alebo príležitosti na rozvoj zručností a profesionálny rast, má veľa možností, ktoré môžu prospieť jeho kariére.
Pretože mnohí ľudia sa odmietajú zapojiť do pracovného trhu, je tu veľká príležitosť pre tých, ktorí to budú robiť.
Druhým dôvodom prečo nebyť dobrovoľne nezamestnanou osobou je, že tento stav môže byť tiež veľmi nákladný. Ľudia si často myslia, že sa ušetrí veľa peňazí, ak nechodia do práce, avšak veľmi často zabudnú na náklady, ktoré im to prinesie.
Bez zamestnania sa môžu ľahko dostať do problémov s dlhmi alebo finančnými problémami.
Existujú aj iné náklady ako napríklad nedostatok príležitostí na získanie sociálnych práv, nedostatok možností na učenie sa novým zručnostiam a stratu pracovnej zodpovednosti, ktorú človek často získa pri práci.