Kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok a bodovanie diagnóz

Otázka, aké choroby oprávňujú žiadateľa na invalidný dôchodok a ako sa pri tom hodnotí závažnosť jednotlivých diagnóz, patrí medzi najčastejšie kladené otázky v súvislosti so sociálnym poistením. Aký je kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok a bodovanie diagnóz, ako sa vypočíta čiastočný invalidný dôchodok a kedy môžu zobrať invalidný dôchodok?

Mnohí ľudia si myslia, že existuje univerzálny a konečný zoznam chorôb, ktorý automaticky garantuje priznanie invalidného dôchodku, no v realite to nie je úplne tak.

Kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok a bodovanie diagnóz

Existuje kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok a bodovanie diagnóz? Odpoveď je „áno, existuje určitý zoznam chorôb“, avšak ťažko povedať, či je to naozaj kompletný zoznam, keďže pre priznanie invalidity existuje naozaj široké spektrum diagnóz.

Tieto diagnózy sú rozdelené do jednotlivých skupín podľa typu postihnutia orgánových systémov a špecifických funkcií. Diagnózy na invalidný dôchodok sa delia do hlavných kategórií, ako sú napríklad:

Neurologické ochorenia

Neurologické diagnózy na invalidný dôchodok zahŕňajú ochorenia centrálneho a periférneho nervového systému. Medzi závažné diagnózy s vysokým bodovým ohodnotením patrí:

• skleróza multiplex
• amyotrofická laterálna skleróza
• Parkinsonova choroba
• epilepsia so závažným priebehom
• degeneratívne ochorenia mozgu

Bodovanie pri týchto ochoreniach zohľadňuje rozsah neurologického poškodenia a jeho vplyv na schopnosť samostatnej starostlivosti, mobility a ďalších funkcií.

Psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok

Škála psychiatrických diagnóz na invalidný dôchodok je široká. Psychiatrické diagnózy na invalidný dôchodok, ako sú schizofrénia, bipolárna porucha, ťažké depresívne poruchy a obsedantno-kompulzívna porucha, sú tiež zahrnuté v zozname diagnóz, ktoré môžu viesť k invalidnému dôchodku.

Bodovanie psychiatrických diagnóz na invalidný dôchodok sa zakladá na dĺžke trvania ochorenia, jeho závažnosti a schopnosti jednotlivca adaptovať sa v spoločenskom prostredí a vykonávať pracovné činnosti.

Kardiovaskulárne ochorenia

Medzi kardiovaskulárne diagnózy, ktoré môžu viesť k invalidite, patrí závažné zlyhanie srdca, ischemická choroba srdca, arytmie, aortálne a mitrálne chlopňové chyby a hypertenzné srdcové choroby v pokročilom štádiu.

Bodové hodnotenie týchto ochorení závisí od rozsahu poškodenia srdca a cievneho systému, ako aj od prítomnosti symptómov, ktoré obmedzujú fyzickú aktivitu a záťažovú toleranciu.

Respiračné ochorenia

Respiračné diagnózy ako chronická obštrukčná choroba pľúc, závažná astma, pľúcna fibróza a niektoré formy rakoviny pľúc sú ďalšími závažnými stavmi, ktoré môžu viesť k poklesu pracovnej schopnosti.

Tieto ochorenia sa bodujú podľa miery respiračnej insuficiencie a potreby doplnkového kyslíka alebo iných pomôcok.

Metabolické a endokrinné ochorenia

Diabetes mellitus 1. a 2. typu, obzvlášť s komplikáciami ako je neuropatia, retinopatia alebo renálne poškodenie, patrí medzi časté diagnózy vedúce k invalidnému dôchodku. Bodové hodnotenie zohľadňuje prítomnosť a závažnosť týchto komplikácií.

Iné endokrinné poruchy, ako hypotyreóza v pokročilom štádiu alebo závažné poruchy hypofýzy, sú tiež zahrnuté v systéme hodnotenia invalidity.

Onkologické ochorenia

Malígne nádory predstavujú veľmi závažnú kategóriu, ktorá často vedie k invalidite. Systém bodovania tu zahŕňa štádium rakoviny, rozsah metastáz a úspešnosť liečby.

Niektoré onkologické diagnózy automaticky kvalifikujú pacienta na invalidný dôchodok, najmä ak ide o pokročilé štádium s nepriaznivou prognózou.

Systém bodovania diagnóz

Keď je známy kompletný zoznam chorôb pre invalidný dôchodok, bodovanie diagnóz je ďalším bodom, ktorý je dobré ovládať.

• Bodovanie diagnóz sa riadi metodikou, ktorá zohľadňuje rozsah zdravotného postihnutia, ako aj jeho vplyv na schopnosť vykonávať každodenné činnosti.
• Každá diagnóza má pridelený určitý rozsah bodov, ktorý určuje jej závažnosť.
• Tento bodový systém umožňuje posúdenie a porovnanie rôznych diagnóz a ich kombinácií.

Zdravotní posudkoví lekári využívajú sústavu bodov na určenie poklesu pracovnej schopnosti. Napríklad, úplné zlyhanie orgánu alebo terminálne štádium ochorenia sa môže bodovať vyššie než ochorenie, ktoré len čiastočne ovplyvňuje schopnosť pracovať.

Pokiaľ pacient trpí viacerými diagnózami, tieto sa hodnotia spoločne, aby sa stanovila celková miera invalidity.

Výpočet invalidity na základe bodov

Na základe bodového hodnotenia sa vypočíta percentuálna miera poklesu pracovnej schopnosti. Napríklad ak pacient dosiahne vysoký bodový zisk pri viacerých závažných diagnózach, jeho percentuálna strata schopnosti vykonávať prácu môže presiahnuť hranicu 70 %.

Pre priznanie invalidného dôchodku je potrebné dosiahnuť minimálne 40 % pokles. Pre vyššie úrovne invalidity, kde sa miera poklesu blíži alebo presahuje 70 %, je priznaný vyšší dôchodok, ktorý zohľadňuje zvýšené potreby pacienta.

Ráta sa invalidný dôchodok do dôchodku?

Otázka, či sa obdobie poberania invalidného dôchodku ráta do dôchodku, je jednou z najčastejších otázok, ktoré si kladú ľudia s trvalými zdravotnými problémami. Odpoveď na ňu však nie je jednoznačná a závisí od niekoľkých faktorov.

Je dôležité vedieť, že invalidný dôchodku sa ráta do dôchodku – do doby potrebnej na získanie nároku na starobný dôchodok.

Tento princíp je zakotvený v slovenských zákonoch o sociálnom poistení. Dôležité je však rozlišovať medzi rôznymi druhmi invalidného dôchodku:

Existujú aj výnimky, kedy sa obdobie poberania invalidného dôchodku nezapočítava do doby potrebnej na získanie nároku na starobný dôchodok v plnej miere alebo vôbec. Tieto výnimky sa spravidla spájajú s konkrétnymi dôvodmi vzniku invalidity, napríklad:

• Invalidita vznikla v dôsledku úrazu alebo choroby, ktorá nebola spôsobená rizikami vyplývajúcimi z výkonu práce.
• Invalidita vznikla v dôsledku požívania alkoholu alebo iných návykových látok.

Otázka „ráta sa invalidný dôchodok do dôchodku?“ má zásadný význam pre ľudí s trvalými zdravotnými problémami a každý by mal vedieť, že existujú určité výnimky a špecifické pravidlá, ktoré treba zohľadniť. V konečnom dôsledku sa invalidný dôchodok ráta do dôchodku – počíta sa do odpracovaných rokov.

Má človek kvôli chrbtici nárok na invalidný dôchodok?

Veľa ľudí zaujíma otázka, či má človek kvôli chrbtici nárok na invalidný dôchodok. Mnoho ľudí trpí chronickými bolesťami chrbtice, ktoré výrazne obmedzujú ich schopnosť vykonávať každodenné činnosti a pracovať.

Nárok na invalidný dôchodok vzniká vtedy, ak je človek dlhodobo chorý a jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom.

V prípade problémov s chrbticou to znamená, že bolesti a obmedzenia pohybu musia byť natoľko závažné, aby výrazne zhoršili schopnosť vykonávať prácu.

Medzi ochorenia, kedy môže mať človek kvôli chrbtici nárok na invalidný dôchodok, patria:

• degeneratívne zmeny chrbtice: osteoartróza, hernia disku, spondylóza
• zápalové ochorenia chrbtice: bechterevova choroba, reumatoidná artritída
• nádory chrbtice
• úrazy chrbtice

Nárok na invalidný dôchodok v dôsledku problémov s chrbticou je individuálny a závisí od konkrétneho zdravotného stavu každého človeka.

Ak niekto trpí chronickými bolesťami chrbtice, ktoré výrazne obmedzujú každodenný život a schopnosť pracovať, mal by sa obrátiť na lekára a informovať sa o možnostiach získania invalidného dôchodku.

Aká je maximálna výška invalidného dôchodku?

Invalidný dôchodok sa priznáva na základe zdravotného posudku, ktorý posudzuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a teda určuje percentuálny podiel poklesu pracovnej schopnosti.

Miera invalidity, ktorá môže byť priznaná, je stanovená na minimálne 40 % a najviac na 70 % a viac. Invalidný dôchodok sa poskytuje ako kompenzácia za obmedzené možnosti zárobku a ekonomickej aktivity, ktorú spôsobuje dané zdravotné postihnutie. Aká je maximálna výška invalidného dôchodku?

Maximálnu výšku invalidného dôchodku ovplyvňujú dva kľúčové faktory:

1. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
2. Priemerný zárobok (resp. vymeriavací základ), ktorý poistenec dosahoval pred priznaním dôchodku.

Maximálna výška invalidného dôchodku je teda limitovaná hlavne hodnotou priemerného osobného mzdového bodu (ktorý je maximálne 3) a dĺžkou obdobia poistenia.

Teoreticky, čím dlhšie obdobie poistenia a čím vyššie zárobky, tým vyšší môže byť dôchodok. V praxi sa však maximálna výška invalidného dôchodku mení každý rok, pretože závisí od aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorú stanovuje štát.

V roku 2024 sa aktuálna dôchodková hodnota stanovila približne na 17,7688 €, čo znamená, že konečná suma invalidného dôchodku sa vypočíta podľa tejto hodnoty vynásobenej osobným dôchodkovým bodom žiadateľa.

Tabuľky invalidného dôchodku a dôchodková kalkulačka

Tabuľky invalidného dôchodku sú prehľadným spôsobom, ako určiť, akú výšku môže dosiahnuť invalidný dôchodok podľa miery invalidity a ďalších faktorov ovplyvňujúcich invalidný dôchodok.

Tieto tabuľky obsahujú údaje o jednotlivých diagnózach, ktoré sa posudzujú podľa poklesu pracovnej schopnosti vyjadreného v percentách.

Napríklad, pri poklese schopnosti pracovať medzi 40 % až 70 % sa priznáva čiastočný, teda polovičný invalidný dôchodok, zatiaľ čo pri poklese nad 70 % ide o plný invalidný dôchodok. Tabuľky tiež zohľadňujú:

• dĺžku poistenia
• priemerný zárobok poisteného, ktorý ovplyvňuje výšku dôchodkových dávok

Na základe tabuľkových hodnôt možno získať orientačné údaje o tom, aký dôchodok by bol v jednotlivých prípadoch priznaný.

Dôchodková kalkulačka je ďalším užitočným nástrojom, ktorý umožňuje vypočítať približnú výšku invalidného dôchodku na základe konkrétnych údajov o žiadateľovi.

Táto dôchodková kalkulačka, ktorú ponúka Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke, vyžaduje zadanie základných informácií, ako je:

Na základe týchto údajov dôchodková kalkulačka vypočíta odhad výšky invalidného dôchodku podľa aktuálnych pravidiel a dôchodkovej hodnoty, ktorá sa mení každý rok.

Kedy môžu zobrať invalidný dôchodok?

Otázka „kedy môžu zobrať invalidný dôchodok?“ je pre mnohých poberateľov dôchodku oprávnene znepokojujúca.

Je dôležité si uvedomiť, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený trvaním konkrétneho zdravotného stavu, ktorý spôsobuje výrazné obmedzenie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ak sa tento stav zmení, môže to mať vplyv na ďalšie poberanie dôchodku.

Kedy môžu zobrať invalidný dôchodok?

1. Zlepšenie zdravotného stavu – ak sa zdravotný stav poberateľa výrazne zlepší a jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť sa zvýši natoľko, že už nespĺňa podmienky na priznanie invalidného dôchodku, dôchodok môže byť zrušený.
   
   
2. Neúčasť na rehabilitácii – ak poberateľ odmieta alebo zanedbáva rehabilitáciu, ktorá by mohla zlepšiť jeho zdravotný stav a zvýšiť jeho schopnosť pracovať, môže to byť dôvodom na prehodnotenie nároku na dôchodok.
   
   
3. Falošné údaje – ak poberateľ pri podávaní žiadosti o invalidný dôchodok poskytol nepravdivé alebo neúplné údaje, môže dôjsť k odňatiu dôchodku.
   
   
4. Neoprávnené príjmy – ak poberateľ vykonáva zárobkovú činnosť, ktorá je v rozpore s jeho zdravotným stavom a výškou priznaného invalidného dôchodku, môže dôjsť k jeho zníženiu alebo úplnému odňatiu.
   
   
5. Zmena životných okolností – nástup do zamestnania alebo získanie iného príjmu, môže mať vplyv na nárok na invalidný dôchodok.

Odobratie invalidného dôchodku je proces, ktorý podlieha prísnemu posudzovaniu a dôkladnej kontrole zo strany Sociálnej poisťovne.

V prípade zlepšenia zdravotného stavu alebo návratu k práci je možné, že výška dávky bude znížená alebo bude dávka úplne odobratá, ak pominú dôvody, na základe ktorých bola pôvodne priznaná.

Polovičný invalidný dôchodok

Pojem „polovičný invalidný dôchodok“ sa v kontexte slovenského systému sociálneho poistenia nepoužíva. Všeobecne sa skôr hovorí o plnom a čiastočnom invalidnom dôchodku.

Plný vs. čiastočný (polovičný) invalidný dôchodok:

Plný invalidný dôchodok

Tento typ dôchodku je priznaný poistencovi, ak jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená o viac ako 70 % v porovnaní so zdravým človekom. To znamená, že osoba je prakticky neschopná vykonávať akúkoľvek prácu.

Čiastočný (polovičný) invalidný dôchodok

Tento typ dôchodku je priznaný, ak je schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť znížená o viac ako 40 %, no najviac o 70 %. To znamená, že osoba je čiastočne schopná pracovať, avšak jej pracovné možnosti sú výrazne obmedzené.

Výška dôchodku v oboch prípadoch závisí od viacerých faktorov, ako je dĺžka dôchodkového poistenia, výška priemerného zárobku a aktuálna dôchodková hodnota.

Ako sa vypočíta čiastočný invalidný dôchodok?

Výpočet čiastočného invalidného dôchodku je relatívne zložitý proces, ktorý závisí od viacerých faktorov. Jeho presná výška sa určuje individuálne pre každého poistenca. Ako sa vypočíta čiastočný invalidný dôchodok?

Základné princípy, ako sa vypočíta čiastočný invalidný dôchodok:

• Percentuálny pokles schopnosti pracovať: Prvým krokom je stanovenie miery, o akú sa znížila schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravým človekom. Táto miera musí byť vyššia ako 40%, no maximálne 70%.
• Priemerný osobný mzdový bod (POMB): Je to priemerný počet osobných mzdových bodov, ktoré poistenec získal za obdobie dôchodkového poistenia.
• Obdobie dôchodkového poistenia (ODP): Je to súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a pripočítaného obdobia.
• Aktuálna dôchodková hodnota (ADH): Je to koeficient, ktorý sa mení každý rok a zohľadňuje demografické a ekonomické faktory.  

Aký je vzorec pre výpočet čiastočného invalidného dôchodku?

(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu

Čo tento vzorec znamená v praxi?

• Čím vyšší je priemerný zárobok poistenca a čím dlhšie obdobie bol dôchodkovo poistený, tým vyšší bude jeho dôchodok.
• Čím väčší je pokles schopnosti pracovať, tým vyšší bude aj dôchodok.
• Aktuálna dôchodková hodnota ovplyvňuje výšku dôchodku pre všetkých poberateľov rovnako.

Treba si však uvedomiť, že výpočet invalidného dôchodku je individuálny a závisí od konkrétnych okolností každého poistenca. Ak niekto nesúhlasí s rozhodnutím o výške dôchodku, má právo podať odvolanie.

Výhody čiastočného invalidného dôchodku

Aké sú pri čiastočnom invalidnom dôchodku výhody? Čiastočný invalidný dôchodok predstavuje pre mnohých ľudí komplikovanú situáciu, no prináša so sebou aj určité výhody. A čo je najlepšia časť?

Aj keď sa môže zdať, že obmedzenie schopnosti pracovať je len nevýhodou, v skutočnosti môže otvoriť dvere k novým možnostiam. Aké sú výhody čiastočného invalidného dôchodku?

Kombinácia práce a oddychu

Jednou z najväčších výhod čiastočného invalidného dôchodku je možnosť kombinovať prácu s oddychom.

Poberatelia čiastočného invalidného dôchodku si môžu zvoliť také zamestnanie, ktoré zodpovedá ich zdravotnému stavu a schopnostiam. Môžu pracovať na kratší úväzok, z domu alebo si zvoliť iné formy zamestnania, ktoré sú menej náročné.

Finančná nezávislosť

Aj keď výška dôchodku nemusí pokryť všetky životné náklady, čiastočný invalidný dôchodok predstavuje určitú finančnú istotu a umožňuje poberateľom zachovať si mieru nezávislosti.

Sociálne kontakty

Práca umožňuje udržiavať sociálne kontakty, čo má pozitívny vplyv na psychickú pohodu. Pracovné prostredie ponúka možnosť stretávať sa s kolegami, nadväzovať nové priateľstvá a cítiť sa súčasťou spoločnosti.

Sebarealizácia

Práca môže byť pre poberateľov čiastočného invalidného dôchodku dôležitou formou sebarealizácie. Môžu využívať svoje schopnosti a talenty, čo môže pozitívne ovplyvniť ich sebavedomie a celkovú spokojnosť so životom.

Flexibilita

Poberatelia čiastočného invalidného dôchodku majú často väčšiu flexibilitu pri plánovaní času. Môžu si prispôsobiť pracovný režim osobným potrebám a zdravotnému stavu.

Ďalšie výhody

• Príspevok na zdravotné poistenie: Zamestnávateľ môže poberateľovi čiastočného invalidného dôchodku prispievať na zdravotné poistenie.
• Možnosť odvodov do druhého dôchodkového piliera: Aj napriek invalidite môžu poberatelia dobrovoľne odvádzať príspevky do druhého dôchodkového piliera, a tým si zabezpečiť vyšší dôchodok v budúcnosti.

Čiastočný invalidný dôchodok nemusí byť len obmedzením, avšak môže byť aj príležitosťou. Kombinácia práce a dôchodku umožňuje poberateľom zachovať si určitú mieru nezávislosti a zlepšiť kvalitu života.

Ako sa vypočíta starobný dôchodok po invalidnom dôchodku?

Mnohí poberatelia invalidného dôchodku sa pýtajú, „ako sa vypočíta starobný dôchodok po invalidnom dôchodku“. Výpočet starobného dôchodku pre týchto ľudí má isté špecifiká.

Základné princípy, ako sa vypočíta starobný dôchodok po invalidnom dôchodku:

1. Priemerný osobný mzdový bod (POMB): Základným prvkom výpočtu je priemerný osobný mzdový bod, ktorý sa počíta z obdobia dôchodkového poistenia.
2. Obdobie dôchodkového poistenia (ODP): Do obdobia dôchodkového poistenia sa zahŕňa nielen obdobie pred vznikom invalidity, no aj obdobie poberania invalidného dôchodku.
3. Aktuálna dôchodková hodnota (ADH): Je to koeficient, ktorý sa mení každý rok a zohľadňuje demografické a ekonomické faktory.

Aký je vzorec pre výpočet starobného dôchodku?

(POMB x ODP x ADH)

To nie je všetko! Aké sú špecifiká pre poberateľov invalidného dôchodku?

• Pripočítané obdobie: Obdobie poberania invalidného dôchodku sa pripočíta k obdobiu dôchodkového poistenia, čo znamená, že sa započíta do výpočtu starobného dôchodku.
• Zmena POMB: Ak poberateľ invalidného dôchodku vykonáva počas tohto obdobia zárobkovú činnosť, môže sa mu zmeniť priemerný osobný mzdový bod.

Vďaka pripočítaniu obdobia poberania invalidného dôchodku sa zväčší obdobie dôchodkového poistenia, čo môže viesť k vyššiemu starobnému dôchodku.

Ak sa poberateľovi zmení zdravotný stav a začne pracovať, môže sa mu zmeniť výška starobného dôchodku, pretože sa mu zmení priemerný osobný mzdový bod.