Konkurz – firmy, fyzickej osoby, obchodný vestník, vyhlásenie bankrotu

Čo všetko obnáša návrh na vyhlásenie konkurzu? Konkurz predstavuje zásadný právny nástroj, ktorý pomáha riešiť situácie platobnej neschopnosti firiem aj jednotlivcov. Tento proces umožňuje transparentne spravovať záväzky dlžníka a zabezpečiť uspokojenie pohľadávok veriteľov. Aké sú jeho podmienky a aký je rozdiel medzi konkurzom a reštrukturalizáciou?

---

Obsah článku

---

Vyhlásenie bankrotu a zápis konkurzu do Obchodného vestníka sú dôležitými krokmi, ktorými sa konkurz stáva verejne dostupným procesom, čím zaisťuje zákonnú transparentnosť. Či už ide o konkurz firmy alebo fyzickej osoby, proces vyhlásenia konkurzu je náročný, no môže viesť k novému začiatku – ako pre jednotlivcov, tak aj pre podnikateľské subjekty.

Konkurz firmy – kedy ho vyhlásiť a aký je postup

Konkurz firmy je proces, ktorým sa ukončuje podnikateľská činnosť spoločnosti, ktorá sa dostala do finančných ťažkostí. Podstata konkurzu spočíva v speňažení majetku firmy a uspokojení pohľadávok veriteľov. Tento proces zabezpečuje, že veritelia dostanú aspoň čiastočné vyrovnanie ich pohľadávok, pričom uspokojenie prebieha pomerne, teda v závislosti od hodnoty pohľadávky voči celkovej výške všetkých prihlásených pohľadávok.

Konkurz firmy je dôležitý nástroj na ochranu práv veriteľov v prípade, keď spoločnosť nedokáže plniť svoje záväzky.

Zákon definuje podmienky, kedy je potrebné vyhlásiť konkurz firmy. Ak spoločnosť nedokáže splácať svoje záväzky, prípadne má viac veriteľov a jej majetok nedosahuje hodnotu záväzkov, nastáva situácia úpadku.

Úpadok firmy v konkurze môže mať dve formy:

• Platobnú neschopnosť – tá nastáva, keď má firma aspoň dva záväzky, ktoré sú po lehote splatnosti viac ako 30 dní a spoločnosť ich objektívne nedokáže splatiť.
• Predĺženie – znamená, že hodnota záväzkov firmy presahuje hodnotu jej majetku.

Konkurz a likvidácia

• Likvidácia sa využíva, ak má firma dostatok majetku na pokrytie všetkých svojich záväzkov a môže ukončiť podnikanie bez dlhov.

• Konkurz firmy je potrebný, ak záväzky presahujú hodnotu majetku alebo firma nedokáže splácať svoje dlhy. Likvidácia teda signalizuje dobrovoľné ukončenie podnikania, zatiaľ čo konkurz znamená, že spoločnosť čelí finančným problémom.

Sankcie za nevčasné podanie návrhu na konkurz firmy

Nepodanie návrhu na vyhlásenie firmy v konkurze včas môže mať vážne následky pre štatutárov spoločnosti. Zákon stanovuje niekoľko druhov sankcií:

1. Zmluvná pokuta – Štatutári môžu čeliť zmluvnej pokute vo výške 12 500 EUR, ak nepodajú návrh na konkurz v stanovenom čase. Táto pokuta platí pre každého štatutára individuálne.
2. Zodpovednosť za škodu – Štatutár zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom tým, že nevyhlásil konkurz včas, čo môže mať finančný dopad na neuspokojené pohľadávky veriteľov.
3. Diskvalifikácia – Právoplatné rozhodnutie súdu môže viesť k zákazu vykonávať funkcie v obchodných spoločnostiach na dobu troch rokov.
4. Trestná zodpovednosť – Nepodanie návrhu na konkurz včas môže byť kvalifikované aj ako trestný čin, pričom trestná sadzba môže byť od šiestich mesiacov do piatich rokov odňatia slobody.

Postup pri vyhlásení firmy v konkurze

Ak je spoločnosť v úpadku, štatutári sú povinní podať návrh na konkurz firmy. Tento návrh obsahuje zoznam všetkých záväzkov, majetku a informácií o veriteľoch. Následne súd rozhodne o začatí konkurzného konania, pri ktorom sa majetok spoločnosti speňaží a výťažok sa rozdelí medzi veriteľov.

Podmienky na vyhlásenie konkurzu na fyzickú osobu

Vyhlásenie konkurzu na fyzickú osobu je právny postup, ktorý umožňuje jednotlivcom, podnikateľom aj nepodnikateľom uvoľniť sa od dlhov a začať nový finančný štart. Cieľom tohto procesu je vyriešiť finančné problémy dlžníka, ktorý je neschopný splácať svoje záväzky.

Vyhlásenie konkurzu na fyzickú osobu si však vyžaduje splnenie určitých podmienok. Napríklad, fyzická osoba musí byť platobne neschopná – čo znamená, že aspoň jeden z jej peňažných záväzkov je po lehote splatnosti viac ako 180 dní.

Aby mohol jednotlivec využiť tento spôsob oddlženia, musí spĺňať nasledovné tri kľúčové podmienky:

1. Existencia exekučného konania – Fyzická osoba musí mať proti sebe vedené aspoň jedno exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie trvajúce minimálne rok.
2. Poctivý zámer – Dlžník musí dokázať, že v minulosti konal s poctivým úmyslom riešiť svoje dlhy, teda sa usiloval svoje záväzky splácať podľa svojich možností.
3. Centrum hlavných záujmov na Slovensku – Dlžník musí preukázať, že má na Slovensku svoje hlavné ekonomické, sociálne či rodinné väzby.

Proces vyhlásenia konkurzu na fyzickú osobu

Celý proces začína podaním žiadosti na Centrum právnej pomoci (CPP), ktoré má 30 dní na posúdenie návrhu a jeho postúpenie na súd. Súd následne preverí, či návrh spĺňa zákonné požiadavky. Ak áno, rozhodne do 15 dní o začatí konkurzného konania. Ak návrh obsahuje nedostatky, súd navrhovateľa vyzve na ich odstránenie. V prípade zamietnutia návrhu nie je možné sa odvolať.

Ak sú splnené všetky podmienky a konkurz na fyzickú osobu je vyhlásený, dlžník uzavrie s CPP zmluvu o pôžičke na pokrytie poplatkov vo výške 500 EUR, ktorú následne spláca vo forme mesačných splátok 14 eur po dobu troch rokov.

Vyhlásenie konkurzu – s majetkom a bez majetku

Pri vyhlásení konkurzu na fyzickú osobu s majetkom sú všetky dlžníkove majetkové položky speňažené. Naopak, ak dlžník nemá žiaden majetok, tento proces je pre neho obzvlášť vhodný, keďže sa zbaví dlhov bez rizika straty majetku.

Konkurz a osobný bankrot

Osobný bankrot je komplexný proces zahŕňajúci konkurz aj oddlženie. Počas konkurzu je dlžník povinný splácať CPP správcu konkurznej podstaty po dobu troch rokov aj v prípade, že už je formálne oddlžený.

Postup podania návrhu na vyhlásenie konkurzu

Vyhlásenie konkurzu je proces, pri ktorom spoločnosť, veriteľ alebo likvidátor môžu podať návrh na súd s cieľom riešiť finančné ťažkosti dlžníka. Podľa zákona je potrebné návrh na vyhlásenie konkurzu podať do 30 dní od okamihu, keď sa spoločnosť dozvedela alebo mala možnosť dozvedieť o svojom predĺžení.

Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany dlžníka platí tzv. fikcia úpadku, čo znamená, že súd nepotrebuje overovať stav úpadku, no dlžník musí preukázať pluralitu veriteľov (existenciu aspoň dvoch veriteľov). Návrh sa podáva v dvoch rovnopisoch s prílohami na okresnom súde podľa sídla dlžníka. Podpis navrhovateľa musí byť úradne osvedčený.

Čo treba priložiť k návrhu na vyhlásenie konkurzu?

• Zoznam majetku – Zoznam obsahuje všetok majetok dlžníka spolu s jeho hodnotou vyjadrenou v eurách. Majetok, ktorý je predmetom súdneho sporu, musí byť tiež označený. Tento zoznam pomáha súdu posúdiť, či dlžník má dostatok majetku na pokrytie nákladov konkurzu.
• Zoznam záväzkov – Zahŕňa peňažné záväzky dlžníka k dátumu predloženia návrhu. Pri každom záväzku je potrebné uviesť identifikáciu veriteľa, sumu (rozlíšenú na istinu a príslušenstvo), právny dôvod vzniku a informáciu o súdnom či inom spore, ak sa záväzok v takomto spore nachádza.
• Zmluvné prehľady – Zahrnuté sú všetky platné zmluvy dlžníka, vrátane pracovných zmlúv, ktoré ku dňu predloženia návrhu neboli ukončené.
• Zoznam spriaznených osôb – Spriaznené osoby môžu zahŕňať štatutárny orgán, prokuristu alebo osoby s minimálne 5 % podielom na hlasovacích právach či základnom imaní spoločnosti.
• Posledná účtovná závierka – Ak bola vyhotovená mimoriadna účtovná závierka, je potrebné priložiť aj túto.
• Doklad o zaplatení preddavku – Dlžník musí pred podaním návrhu uhradiť preddavok vo výške 1 500 EUR na úhradu nákladov predbežného správcu. Ak majetok dlžníka nepostačuje na túto sumu, je povinnosťou štatutárneho orgánu (napríklad konateľa) uhradiť preddavok.

Na úvod zoznamu majetku, zoznamu záväzkov a zmluvného prehľadu musí byť vyhlásenie dlžníka o pravdivosti a úplnosti údajov, ktorého podpis musí byť úradne osvedčený.

Obchodný vestník a konkurzy

Obchodný vestník a konkurzy v ňom predstavujú dôležitý informačný systém verejnej správy, ktorý slúži na zverejňovanie kľúčových údajov o podnikoch, ich ekonomických a právnych záležitostiach. Tento systém, spravovaný Ministerstvom spravodlivosti SR, je dostupný už len v elektronickej podobe. Cieľom je zabezpečiť transparentnosť a umožniť verejnosti prístup k informáciám, ako sú konkurzy, účtovné uzávierky, zmeny v obchodných spoločnostiach a iné dôležité udalosti.

Zverejňovanie účtovných uzávierok v obchodnom vestníku

Podľa platnej legislatívy sú vybrané právnické osoby povinné zverejniť údaje zo svojich účtovných uzávierok prostredníctvom obchodného vestníka. Ide najmä o spoločnosti s povinným základným imaním alebo družstvá, ktoré dosiahli určité finančné limity, ako napríklad majetok presahujúci 1 milión EUR alebo čistý ročný obrat nad 2 milióny EUR.

Dôležitou súčasťou podmienok je aj požiadavka na audítorom overenú účtovnú uzávierku, pričom sa zverejňuje len neúplná účtovná uzávierka – poznámky v nej zahrnuté nie sú.

Postup pri podávaní žiadosti o zverejnenie v obchodnom vestníku

Proces podania žiadosti o zverejnenie údajov v obchodnom vestníku zahŕňa niekoľko krokov. Prvým krokom je registrácia nového používateľa na portáli Ministerstva spravodlivosti SR, kde po úspešnej registrácii a priradení registračného čísla môže podnikateľ podať žiadosť o zverejnenie. Elektronické podanie sa odosiela prostredníctvom formulárov, ktoré sú k dispozícii na portáli obchodného vestníka.

Po úspešnom prijatí a spracovaní podania ministerstvo informuje podnikateľa o zverejnení údajov prostredníctvom elektronického potvrdenia.

Poplatky za zverejnenie

Za zverejnenie účtovných uzávierok a iných podaní v obchodnom vestníku konkurzy je potrebné uhradiť poplatok, ktorý je v prípade účtovných závierok 99,50 EUR. Výzva na zaplatenie správneho poplatku je doručená elektronicky, a platba sa dá realizovať rôznymi spôsobmi, vrátane bankového prevodu, mobilnej aplikácie eKolok alebo priamo platobnou kartou cez elektronickú schránku.

Návrh na vyhlásenie konkurzu – postup a náležitosti

Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je kľúčovým právnym úkonom v prípade platobnej neschopnosti dlžníka. Tento návrh sa podáva na okresnom súde, ktorý má príslušnosť v obvode krajského súdu podľa sídla alebo trvalého pobytu dlžníka. Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať predovšetkým samotný dlžník, avšak oprávnenie podať tento návrh majú aj veritelia, likvidátori alebo iné osoby podľa zákonných ustanovení.

Kedy je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu?

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa pre dlžníka nestáva len právom, no povinnosťou, ak je v tzv. predĺžený – teda ak jeho záväzky presahujú hodnotu jeho majetku a má viac ako jedného veriteľa. Dlžník musí tento návrh podať do 30 dní odo dňa, kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o svojom predĺžení.

V prípade zanedbania tejto povinnosti môže zodpovedná osoba – vrátane štatutárnych orgánov či likvidátora – čeliť finančným sankciám, ktoré môžu byť až do výšky dvojnásobku základného imania spoločnosti.

Návrh na vyhlásenie konkurzu podaný veriteľom

Veriteľ je taktiež oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V takom prípade je povinný doložiť dôvody, prečo považuje dlžníka za platobne neschopného. Musí uviesť svoju pohľadávku, ktorá je po lehote splatnosti aspoň 30 dní, a zároveň označiť ďalšieho veriteľa s podobnou pohľadávkou.

Veriteľ nesie zodpovednosť za prípadnú škodu spôsobenú dlžníkovi v prípade, že sa preukáže, že jeho návrh na vyhlásenie konkurzu bol nepodložený.

Obsah a náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu

Návrh na vyhlásenie konkurzu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa Civilného sporového poriadku – teda obsahovať informácie o súde, účastníkoch konania, predmete návrhu a byť podpísaný navrhovateľom s úradne overeným podpisom. V prípade, že návrh podáva veriteľ, je povinný priložiť aj dokumenty, ktoré potvrdzujú jeho pohľadávku, napríklad uznanie pohľadávky dlžníkom alebo iné právne relevantné doklady.

Preddavok na úhradu odmeny a výdavkov

Pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu je potrebné zaplatiť preddavok, ktorý slúži na úhradu nákladov predbežného správcu. V prípade konkurzu na majetok fyzickej osoby je preddavok 663,88 EUR a pri právnickej osobe 1 659,70 EUR.

Vyhlásenie bankrotu – výhody a nevýhody

Vyhlásenie bankrotu, nazývané aj osobný bankrot, predstavuje riešenie pre ľudí, ktorí sa ocitli v závažnej finančnej situácii s dlžobami a exekúciami. Tento proces, známy aj ako oddlženie, umožňuje jednotlivcom zbaviť sa dlhov a opätovne nadobudnúť finančnú stabilitu. Aké sú teda výhody a nevýhody osobného bankrotu, ako postupovať a čo všetko tento proces obnáša?

Kto môže požiadať o vyhlásenie bankrotu?

Vyhlásenie bankrotu je zákonným spôsobom, ako sa fyzické osoby (a to aj živnostníci) môžu zbaviť svojich dlhov. Tento proces však nie je dostupný pre právnické osoby, teda pre obchodné spoločnosti. Osobný bankrot sa realizuje dvoma spôsobmi: formou konkurzu alebo splátkového kalendára. Každý dlžník si môže zvoliť, ktorý spôsob mu viac vyhovuje, a to na základe svojich majetkových pomerov a možností pravidelného príjmu.

Podmienky vyhlásenia bankrotu

Aby mohol dlžník požiadať o vyhlásenie bankrotu, musí spĺňať určité podmienky:

• Fyzická osoba a platobná neschopnosť – Dlžník musí byť fyzickou osobou, ktorá nie je schopná plniť svoje peňažné záväzky po lehote splatnosti aspoň 180 dní.
• Existujúce exekúcie – Dlžník musí mať voči sebe vedené exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie, či už ide o pohľadávky voči Sociálnej poisťovni, Finančnej správe alebo Justičnej pokladnici.
• Poctivý zámer – Dlžník musí preukázať poctivý zámer a plnú spoluprácu s veriteľmi.
• Hlavný záujem v SR – Miesto trvalého pobytu alebo hlavného záujmu dlžníka musí byť na Slovensku.

Ako prebieha vyhlásenie bankrotu?

Vyhlásenie bankrotu začína návštevou Centra právnej pomoci, kde dlžník podá žiadosť o právnu pomoc. V prípade úspešného schválenia centrum zabezpečí právne poradenstvo a podanie návrhu na konkurz alebo určenie splátkového kalendára na súd. Proces vyhlásenia bankrotu sa po súdnom rozhodnutí odvíja podľa zvoleného spôsobu oddlženia:

1. Oddlženie konkurzom:
   • Tento spôsob vyhlásenia bankrotu zahŕňa speňaženie dlžníkovho majetku a následné uspokojenie veriteľov.
   • Výhodou je, že dlžník nemá povinnosť si ponechať všetky zmluvy o dlhoch, musí však vedieť, komu dlhuje.
   • Nevýhodou je, že o majetok dlžník prichádza, čo môže byť náročné pre tých, ktorí vlastnia hodnotné veci.
2. Oddlženie splátkovým kalendárom:
   • Dlžník má možnosť ponechať si majetok, ale musí splácať svoje dlhy podľa určeného splátkového kalendára počas piatich rokov.
   • Podmienkou je schopnosť splatiť aspoň 30 % dlhov, pričom veritelia získajú minimálne o 10 % viac než v prípade konkurzu.
   • Tento spôsob je vhodný pre tých, ktorí majú pravidelný príjem.

Výhody a nevýhody osobného bankrotu

Výhody
Zbavenie sa dlhov	Osobný bankrot umožňuje dlžníkovi reštart v živote a uvoľnenie od tlaku dlžôb.
Jasné pravidlá a postupy	Vyhlásenie bankrotu má transparentné pravidlá, ktoré chránia práva dlžníka aj veriteľov.
Možnosť zachovania majetku	Pri splátkovom kalendári si dlžník môže ponechať majetok, ak dodrží podmienky splácania.

Nevýhody
Strata majetku pri konkurze	Pri konkurze dlžník prichádza o všetky hodnotné veci, ktoré sa speňažujú.
Obmedzenia v budúcnosti	Po bankrote môže byť ťažké získať úver, hypotéku alebo inú pôžičku.
Poplatky	Vyhlásenie bankrotu vyžaduje zaplatenie poplatku 500 EUR na pokrytie nákladov na správu.

Konkurz a reštrukturalizácia – ktorý postup zvoliť

Keď podnik čelí finančným problémom a stane sa insolventným, sú k dispozícii dve hlavné možnosti riešenia: konkurz a reštrukturalizácia. Každá z týchto metód má špecifické využitie a podmienky, pri ktorých je pre podnik vhodnejšia jedna alebo druhá možnosť. Hlavnou otázkou je, v čom sa konkurz a reštrukturalizácia líšia a aké následky môže mať pre podnikateľa nesprávna voľba alebo ignorovanie týchto možností.

Rozdiely medzi konkurzom a reštrukturalizáciou

Konkurz a reštrukturalizácia predstavujú zásadne odlišné prístupy k riešeniu dlhov.

• Reštrukturalizácia umožňuje podnikateľovi zotrvať na trhu a postupne splácať záväzky podľa schváleného plánu.
• Konkurz je likvidačným riešením, pri ktorom sa majetok dlžníka predá s cieľom uspokojiť veriteľov.

V reštrukturalizácii podnik podlieha formálnemu ozdravnému procesu, ktorý upravuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a cieľom je dosiahnuť vyššie uspokojenie veriteľov než pri likvidačnom konkurze. Konkurz naopak znamená úplnú likvidáciu majetku podniku a jeho rozdelenie medzi veriteľov.

---

Reštrukturalizácia je proces obnovy, ktorý sleduje dozor súdu, reštrukturalizačného správcu a veriteľov. Tento proces je vhodný pre podniky, ktoré môžu v rámci reštrukturalizačného plánu zabezpečiť vyššie uspokojenie veriteľov, pričom prevádzka podniku zostáva zachovaná.

---

Plnenie reštrukturalizačného plánu, ktorý schvaľujú veritelia a súd, je dlhodobým záväzkom, často na obdobie piatich rokov, počas ktorých sa podnik snaží vyplatiť veriteľov prostredníctvom splátok. Reštrukturalizácia by nemala zahŕňať len zníženie dlhov, no aj zmeny v podnikaní, ktoré zabezpečia jeho stabilitu do budúcnosti.

Pre koho je reštrukturalizácia vhodná?

Nie každý podnik sa dá reštrukturalizovať. O vhodnosti reštrukturalizácie rozhoduje typ záväzkov a schopnosť dlžníka ich splácať. Podniky, ktoré majú veriteľov ako poskytovateľov štátnej pomoci, majú menšiu šancu na úspešnú reštrukturalizáciu, pretože títo veritelia podľa zákona nemusia súhlasiť s plánom, pokiaľ im nebudú pohľadávky nezasiahnuté alebo nebudú súhlasiť s plánom podľa predpisov o štátnej pomoci.

Naopak, podniky s hodnotným majetkom, ako sú nehnuteľnosti alebo ťažko nahraditeľné certifikáty, môžu mať väčšiu motiváciu prejsť reštrukturalizáciou.

Bankrot Slovenska

Bankrot Slovenska rezonuje ako najväčšia finančná kríza v jeho histórii, pričom mnohí veritelia prišli o státisíce eur. Jedným z najväčších podnikov zapojených do tejto krízy je investičná skupina Arca Investments. Táto firma, ktorá pôsobila v oblasti financií, energetiky a realít, prešla vážnymi problémami už od roku 2020, kedy zastavila vyplácanie dlhopisov a zmeniek, čím uvrhla množstvo investorov do neistoty. S dlhom presahujúcim 770 miliónov EUR sa stal bankrot Slovenska čoraz reálnejším scenárom.

Dôvody krízy – COVID-19 a narastajúce dlhy

K bankrotu Slovenska prispeli viaceré faktory, najmä však pandémia COVID-19, ktorá zasiahla mnoho ekonomických oblastí a obmedzila podnikanie skupiny Arca. Táto situácia, kombinovaná s veľkými verejnými dlhmi, spôsobila výrazné finančné problémy nielen Arce, no aj celej ekonomike.

Arca Investments tak musela prijať zásadné reštrukturalizačné opatrenia. Podľa plánu sa dlžníci, ktorí investovali do cenných papierov Arcy, môžu teraz domáhať maximálne 10,4 % svojich investícií, čo pre mnohých znamená obrovskú stratu.

Budúcnosť verejných financií a hrozba bankrotu Slovenska

Vzhľadom na vysoké verejné výdavky a nízke príjmy čelí Slovensko hrozbe finančného kolapsu. Predpokladá sa, že dlh Slovenska môže narásť do roku 2030 na 83 % HDP, čím sa riziko insolventnosti značne zvýši.

Podľa odborníkov, ak sa nevykoná konsolidácia verejných financií, pravdepodobnosť bankrotu Slovenska môže do roku 2030 stúpnuť až na 75 %. Slovensko sa tak ocitá na križovatke a od budúcich vládnych opatrení závisí, či sa krajina dokáže vyhnúť úplnému bankrotu alebo sa ponorí do ešte hlbšej ekonomickej krízy.