Skúšobná doba: Práva a povinnosti zamestnancov

Skúšobná doba je termín, s ktorým sa stretávajú mnohí pri nástupe na novú pracovnú pozíciu. Je to obdobie, počas ktorého zamestnávateľ a zamestnanec majú príležitosť spoznať sa, zistiť, či daná pracovná pozícia vyhovuje obom stranám a či je pracovný vzťah funkčný. Skúšobná doba môže byť časťou pracovnej zmluvy, no často vyvoláva otázky o právach a povinnostiach zamestnanca v tomto období.

Článok sa zameriava na skúšobnú dobu z pohľadu Zákonníka práce, práva na dovolenku počas skúšobnej doby, možnosti výpovede a ukončenia pracovného pomeru v tejto fáze. Taktiež na prípadné nároky na plat v prípade PN v skúšobnej dobe.

Dôležité je poznať svoje práva aj povinnosti v tejto etape pracovného pomeru, aby sa predišlo nečakaným situáciám a konfliktom medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Zákonník práce a skúšobná doba

Skúšobná doba je v právnom rámci upravená v Zákonníku práce v ustanovení § 45. Aj keď dohodnutie skúšobnej doby nie je zo zákona povinné, v praxi je takáto dohoda bežnou súčasťou pracovných zmlúv. Podľa Zákonníka práce je možné dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá trvá najviac tri mesiace.

Vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, a vedúcim zamestnancom, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je možné určiť skúšobnú dobu až na šesť mesiacov. Táto dohodnutá skúšobná doba nemôže byť viac predĺžená.

Skúšobná doba musí byť vždy dohodnutá písomne, inak je neplatná. Dôležité je vedieť, že skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitý čas. V prípade vzájomnej dohody zamestnanca a zamestnávateľa je možné skúšobnú dobu aj úplne zrušiť počas jej trvania.

Ak zamestnanec ani zamestnávateľ nedoručia písomné ukončenie pracovného pomeru druhej strane, pracovný pomer sa po skončení skúšobnej doby automaticky predlžuje. Skúšobná doba je obdobím hodnotenia vhodnosti zamestnania pre obidve strany, a zvyčajne sa ukončuje formálnym hodnotením pôsobenia zamestnanca v spoločnosti.

Správanie zamestnanca počas skúšobnej doby

Skúšobná doba je pre obe strany, zamestnávateľa i zamestnanca, kľúčové, pretože umožňuje zistiť, či je nový pracovník vhodný pre danú prácu a či sa v novom pracovnom prostredí zapadne. Aké správanie zamestnancov sa očakáva počas skúšobnej doby a ako to môže ovplyvniť ich pracovný pomer?

Dôležitosť správania počas skúšobnej doby

Tu sú niektoré základné aspekty, na ktoré by mali zamestnanci myslieť:

• Dochvíľnosť a dochádzka: Pravidelné a včasné príchody do práce sú dôkazom zodpovednosti a záujmu o novú pozíciu. Rovnako dôležité je zostať v práci do konca pracovnej doby a nesnažiť sa odchádzať skôr.
• Flexibilita: Prejaviť ochotu preberať nové úlohy a rozširovať svoje povinnosti, ak to situácia vyžaduje. Tým zamestnanec ukáže svoj záujem o spoločnosť a jej ciele.
• Komunikácia: Byť otvorený komunikácii s kolegami a nadriadenými. Pokiaľ sa zamestnanec ocitne v nejakej náročnej situácii, nemal by váhať požiadaťo pomoc alebo poradiť sa.
• Pozitívny prístup: Prejaviť pozitivitu a entuziazmus k novým úlohám a pracovnému prostrediu. Optimizmus môže povzbudiť nielen zamestnanca, ale aj jeho kolegov.
• Odovzdanosť: Dokončiť svoje úlohy kvalitne a v stanovených termínoch. Neodmietať prácu nad rámec povinností, ak je to možné, a byť ochotný učiť sa nové veci.

Počas skúšobnej doby je dôležité, aby zamestnanec prejavil svoju profesionalitu a angažovanosť.

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

Pri zachovaní správania počas skúšobnej doby je tiež dôležité dbať na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Zamestnávatelia by mali podporovať zdravé pracovné návyky a rešpektovať právo zamestnanca na súkromie. Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je kľúčovým faktorom pre trvalo udržateľné pracovnoprávne vzťahy.

Dôsledná a profesionálna postoj môže viesť k trvalému zamestnaniu a vzájomnej spokojnosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Rovnováha, vzájomná komunikácia a úcta sú základom pre prosperujúce pracovné vzťahy v akomkoľvek odvetví.

Nárok na dovolenku v skúšobnej dobe

Čo sa týka dovolenky v skúšobnej dobe, platia v nej špecifické pravidlá. Počas prvých troch mesiacov práce nemá zamestnanec nárok na dovolenku. Tento nárok na dovolenku v skúšobnej dobe definuje Zákonník práce a podľa neho zamestnanec naberá nárok na dovolenku po odpracovaní aspoň 60 dní v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa.

Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ale čo ak jeho pracovný pomer netrvá nepretržite počas celého kalendárneho roka? V takom prípade má nárok na dovolenku na pomerný počet dní vzhľadom k odpracovaným dňom v roku.

Výpočet nároku na dovolenku sa zakladá na odpracovaných dňoch, ktoré zamestnanec strávil v zamestnaní. Ak zamestnanec odpracuje viac dní v týždni, než v iných, tieto dni sa nesčítajú, pretože sa posudzujú zvlášť.

Základná výmera dovolenky, ktorú zamestnanec má nárok čerpať, je najmenej štyri týždne. To znamená, že po prvých troch mesiacoch na novom pracovnom mieste má zamestnanec právo na dovolenku, ktorá trvá aspoň štyri týždne.

Čerpanie dovolenky v skúšobnej dobe

Existuje možnosť, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodnú na čerpaní dovolenky aj počas skúšobnej doby. V prípade takejto dohody je dôležité vymedziť podmienky a termíny čerpania dovolenky, pričom zamestnanec by mal vždy dbať na to, aby jeho absencia v práci neovplyvnila výkonové očakávania v rámci skúšobnej doby.

PN počas skúšobnej doby

Počas skúšobnej doby môže zamestnanec, z dôvodu PN, požiadať o predĺženie skúšobnej doby, ktorá sa potom na rovnaký počet dní predĺži o čas, ktorý strávi na PN.

Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane (v jej prípade PN, OČR) celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.

Zamestnanec, ktorý je na PN počas skúšobnej doby, má nárok na náhradu mzdy od Sociálnej poisťovne. Táto náhrada mzdy je vo výške 60 % denného vymeriavacieho základu, pričom tento základ sa vypočítava na základe priemerného denného zárobku zamestnanca za predchádzajúci kalendárny rok.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe počas PN

Zamestnanec má možnosť skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe počas PN. Pričom výpovedná lehota je 15 dní. Zamestnávateľ naopak môže zamestnanca vyhodiť len v prípade, že zamestnanec nepreukázal vhodnosť pre prácu, ktorú vykonáva na základe pracovnej zmluvy. Výpoveď od zamestnávateľa musí byť písomná a obsahovať dôvod výpovede, pričom výpovedná lehota je 2 týždne.

Ukončenie pracovnej zmluvy v skúšobnej dobe a jeho forma

Počas trvania skúšobnej doby majú zamestnávateľ aj zamestnanec právo ukončiť pracovný pomer z rôznych dôvodov, a to buď s uvedením dôvodu alebo bez neho. Rozhodnutie o ukončení pracovného pomeru musí byť vždy zaznamenané písomne.

V písomnom oznámení o ukončení pracovného pomeru počas skúšobnej doby je dôležité určiť presný dátum, kedy tento pomer končí. Ak v oznámení nezaznačí zamestnanec konkrétny deň, skončí sa pracovný pomer v skúšobnej dobe na základe oznámenia od druhej strany.

Pokiaľ by v oznámení stanovil deň, ktorý nasleduje po skončení skúšobnej doby, ukončí sa pracovný pomer až po uplynutí celého obdobia skúšobnej doby. Ak by zamestnanec alebo zamestnávateľ urobil oznámenie o ukončení pracovného pomeru až po skončení skúšobnej doby, nejednalo by sa o platné ukončenie pracovného pomeru počas skúšobnej doby.

Existuje však výnimka, ak si zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnej zmluve explicitne dohodli, že ukončenie pracovného pomeru počas skúšobnej doby musí byť vykonané len písomne. Toto stanovenie predstavuje konkrétnu podmienku v pracovnej zmluve.

Ak by sa táto podmienka nedodržala a jedna zo strán by napriek tomu ukončila pracovný pomer ústne, nejednalo by sa o platné ukončenie pracovného pomeru počas skúšobnej doby. Súdna prax podporuje tento právny názor.

Výpoveď v skúšobnej dobe zo dňa na deň

Spravidla sa písomné oznámenie o ukončení pracovného pomeru doručuje druhej strane minimálne 3 dni pred dátumom, kedy má pracovný pomer oficiálne skončiť. Avšak, môže byť doručené aj v kratšom časovom období. Výpoveď v skúšobnej dobe zo dňa na deň teda je možná.

Avšak v snahe udržať korektné pracovné vzťahy sa odporúča, aby sa ukončenie pracovného pomeru druhej strane oznámilo čo najskôr. To dá zamestnávateľovi dostatok času na hľadanie vhodnej náhrady a zamestnancovi na začatie hľadania novej pracovnej príležitosti.

Tehotné ženy a výpoveď v skúšobnej dobe

Zamestnávateľ má povinnosť dodržiavať špecifické práva a ochranu pre tehotné ženy, matky v deviatom mesiaci a dojčiace ženy aj počas ich skúšobnej doby. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe v týchto prípadoch môže byť vykonané iba vo výnimočných situáciách, ktoré nesúvisia s ich tehotenstvom, materstvom alebo dojčením. Zamestnávateľ musí tieto situácie náležite zdôvodniť písomne.

Zákonník práce, konkrétne § 68 ods. 3, jasne stanovuje, že tehotnú zamestnankyňu nemožno prepustiť alebo jej dať výpoveď kvôli tehotenstvu, materstvu, rodičovstvu alebo osobnej a rodinnej starostlivosti. Toto ustanovenie platí aj počas skúšobnej doby.

Existujú výnimky, kedy môže dôjsť k výpovedi. Napríklad, ak zamestnankyňa bola právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin alebo porušila závažne pracovnú disciplínu. Ak však zamestnávateľ dá tehotnej zamestnankyni výpoveď v skúšobnej dobe z iného dôvodu než tieto výnimky, je výpoveď neplatná.

Tehotná zamestnankyňa má počas skúšobnej doby rovnaké pracovnoprávne nároky ako ostatní zamestnanci. To znamená, že má nárok na mzdu, náhradu mzdy za štátne aj prikázané sviatky, náhradu mzdy počas pracovnej neschopnosti a ďalšie pracovnoprávne výhody.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť tehotnej zamestnankyni primerané úpravy pracovných podmienok, ak je to potrebné vzhľadom na jej tehotenstvo. Tieto úpravy môžu zahŕňať zníženie pracovného času, zmenu pracovných úloh alebo poskytnutie voľna na lekárske vyšetrenia.