Spôsobilosť na právne úkony – obmedzenie a zbavenie svojprávnosti

V právnom kontexte je spôsobilosť na právne úkony základným pojmom, ktorý určuje schopnosť jednotlivca vykonávať právne záväzné akty. Svojprávnosť je v podstate právna kapacita jednotlivca na to, aby mohol konať sám za seba vo všetkých právnych veciach. Tento koncept poskytuje jednotlivcom právnu identitu a umožňuje im uzatvárať zmluvy, vlastniť majetok a vykonávať ďalšie právne akty.

---

Obsah článku

---

Existujú situácie, kedy môže byť právna spôsobilosť obmedzená alebo dokonca zbavená. Obmedzenie právnej spôsobilosti sa väčšinou uplatňuje v prípadoch, kedy jedinec nie je schopný riadne vykonávať svoje práva a povinnosti. To môže byť spôsobené rôznymi faktormi, ako mentálne postihnutie, neplnoletosť alebo iné okolnosti, ktoré obmedzujú schopnosť jednotlivca riadne konať.

Čo je sposobilosť na právne úkony?

Sposobilosť na právne úkony predstavuje základný právny koncept, ktorý je nevyhnutný pre pochopenie fungovania právneho systému. Rozlišuje sa medzi spôsobilosťou na práva a povinnosti a spôsobilosťou na právne úkony.

• Spôsobilosť na práva a povinnosti znamená, že každý jednotlivec je subjektom práva a má právo na právne postavenie v spoločnosti.
• Spôsobilosť na právne úkony predstavuje schopnosť vykonávať právne záväzné akty, ako je napríklad uzatváranie zmlúv či vstup do právnych vzťahov.

Slovenský právny poriadok stanovuje, že „spôsobilosť na právne úkony vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.“ Toto znamená, že jedinec získa plnú spôsobilosť na právne úkony dosiahnutím veku osemnástich rokov. Spôsobilosť na právne úkony môže byť obmedzená alebo zbavená v prípadoch, ako duševné postihnutie alebo rozhodnutie súdu.

Treba rozlišovať aj medzi deťmi a osobami obmedzenými v spôsobilosti na právne úkony.

• Deti majú rozvíjajúcu sa spôsobilosť, ktorá sa posudzuje s ohľadom na ich aktuálne rozumové a vôľové schopnosti.
• U osôb obmedzených v spôsobilosti na právne úkony tento mechanizmus neplatí a ich spôsobilosť je závislá od rozsudku súdu.

Právny úkon a svojprávnosť

Právny úkon, definovaný v § 34 Občianskeho zákonníka, reprezentuje prejav vôle s cieľom vytvoriť, zmeniť alebo ukončiť práva alebo povinnosti podľa právnych predpisov. Tento prejav vôle môže byť vyjadrený rôznymi spôsobmi, vrátane písomného alebo ústneho prejavu.

• Medzi ústny prejav vôle patrí výslovný aj nevýslovný prejav, pričom nevýslovný môže zahŕňať napr. jednoduché gestá alebo súhlasný postoj.

Každá manipulácia s peniazmi sa považuje za právny úkon, bez ohľadu na jej hodnotu. To znamená, že aj najmenšia finančná transakcia, ako napríklad nákup drobností, predstavuje právny úkon. Preto človek pozbavený svojprávnosti na právne úkony nemá schopnosť uzatvoriť platnú zmluvu. Okrem toho akékoľvek disponovanie s nehnuteľnosťami sa považuje za právny úkon.

Ďalšou kategóriou právnych úkonov sú rozhodnutia o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré súvisia s osobnou povahou. Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti musí informovaný súhlas poskytnúť zákonný zástupca, ak je osoba nespôsobilá samostatne rozhodovať. Avšak, ak má osoba nízku mieru podpory a rozumie dôsledkom poskytnutia zdravotnej starostlivosti, môže sa rozhodnúť samostatne. Opatrovník v takom prípade len formálne spoločne s ním podpíše informovaný súhlas.

V prípade, že osoba obmedzená v svojprávnosti odmieta hospitalizáciu, treba zvážiť postup v súlade so zákonom o zdravotnej starostlivosti a občianskym súdnym poriadkom. Nesúhlas osoby s hospitalizáciou nemožno nahradiť súhlasom opatrovníka. Treba podniknúť kroky na začatie konania o nedobrovoľnej hospitalizácii.

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

Pri rozhodovaní súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony treba dodržiavať zásadu zachovania základných práv tretích strán a iných ústavne chránených hodnôt. Tento inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je problematickým reliktom minulého režimu a súdy by mali vždy zvažovať menej invazívne alternatívy, ktoré by dosiahli rovnaký cieľ ochrany záujmov.

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony znamená, že jednotlivec nie je schopný vykonávať niektoré právne úkony. Definícia obmedzenia by mala byť formulovaná negatívne, čo znamená jasne uviesť, k čomu osoba nie je spôsobilá. Na rozdiel od pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, osoba aj po právoplatnom rozhodnutí súdu zostáva čiastočne spôsobilá.

Zákon uznáva dva hlavné dôvody na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony:

• duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná
• závislosť na alkohole, narkotikách alebo toxických látkach

Prax ukázala, že nie je nutné, aby takéto užívanie bolo návykové, ale musí ísť o sústavný stav, aby bol splnený zákonný dôvod na postup podľa príslušného paragrafu.

Samotná existencia dôvodov na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Treba preukázať príčinnú súvislosť medzi stavom osoby a jej neschopnosťou vykonávať určité právne úkony. Pri rozhodovaní súdu je dôležité, aby bol výrok formulovaný jasne a špecifikoval úkony, ktoré jednotlivec nie je schopný vykonávať.

Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony

Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je najvýznamnejším a najzávažnejším zásahom do právnej spôsobilosti jednotlivca. Tento koncept, známy aj ako „právna smrť“, znamená, že osoba nie je schopná vykonávať žiadne právne úkony, bez ohľadu na ich dôležitosť. V západných krajinách sa však tento koncept vôbec nepoužíva.

Vedeli ste, že… ? V Slovenskej republike nastala významná zmena s prijatím civilného mimosporového poriadku od 1.7.2016, ktorý už neumožňuje súdom pozbaviť osobu spôsobilosti na právne úkony.

V súlade s platným procesným právom bolo pozbavenie spôsobilosti na právne úkony možné až do 1.7.2016. Medzinárodne je pozbavenie spôsobilosti na právne úkony problematické, pretože je v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý uznáva, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na právnu spôsobilosť rovnako ako ostatní.

V prípade prechodnej duševnej poruchy nie je možné ani obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ale právny úkon môže byť neplatný na základe absolútnej neplatnosti podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Zbavenie svojprávnosti – hranice v právnom kontexte

Zbavenie svojprávnosti sa nahradilo obmedzením svojprávnosti ako najvyššieho inštitútu zásahu do právnej spôsobilosti jednotlivca. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd môže určiť rozsah tohto obmedzenia len so zreteľom na konkrétne právne úkony, z ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú právne vzťahy podľa občianskoprávnych (vrátane vzťahov obchodnoprávnych) a pracovnoprávnych ustanovení.

Tieto obmedzenia môžu zahŕňať:

• nadobúdanie vlastníckeho práva
• nakladanie s finančnými prostriedkami nad určitú sumu
• uzatváranie zmlúv, ktorých obsahom je akákoľvek dispozícia s finančnými prostriedkami alebo inými majetkovými hodnotami nad určitú sumu
• preberanie dôchodkových alebo iných dávok
• spôsobilosť odmietnuť dedičstvo
• uzatváranie zmlúv o pôžičke
• uzatvorenie pracovného pomeru
• disponovanie bankovým účtom a bankomatovou alebo kreditnou kartou
• právne úkony týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti

Obmedzenie nesmie zasahovať do mimoprávnej sféry, ako napríklad zákaz chodenia na určité miesta alebo zákaz nadväzovania kontaktu s určitými osobami.

Splnomocnenie na zastupovanie v právnych úkonoch

Splnomocnenie na zastupovanie v právnych úkonoch, formálne dokumentovaná dohoda medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, umožňuje splnomocnenému konať v mene splnomocniteľa v určitej záležitosti. Tento inštitút sa reguluje Občianskym zákonníkom, konkrétne § 31 až § 33b, ktorý definoval najmä splnomocnenia fyzických a právnických osôb.

Okrem toho sa Obchodný zákonník zaoberá problematikou plnej moci, najmä prostredníctvom konceptu prokúry, ktorá je špecifickou formou plnej moci udelenou výlučne právnickým osobám.

Rôzne druhy splnomocnení

Existujú dva hlavné druhy splnomocnení, ktoré sa líšia podľa počtu právnych úkonov, na ktoré sa vzťahujú:

• Osobitné (špeciálne) splnomocnenie: Umožňuje zástupcovi vykonávať právny úkon alebo určitý druh právneho úkonu v rámci jednej záležitosti. Toto splnomocnenie sa používa pre konkrétne a jednorazové úkony.
• Všeobecné (generálne) splnomocnenie: Oprávňuje zástupcu konať v mene splnomocniteľa pri viacerých alebo všetkých právnych úkonoch. Používa sa najmä v prípadoch dlhodobého zastupovania.

Generálna plná moc

Generálna plná moc umožňuje splnomocnencovi konať za splnomocniteľa pri všetkých právnych úkonoch. Táto forma plnej moci je širšia ako klasické splnomocnenie na zastupovanie v právnych úkonoch a je často udelená aj blízkym osobám, ako sú manželia, deti a podobne.

Splnomocnenie na preberanie pošty – vzor

Ja, dolupodpísaný/á [meno a priezvisko splnomocniteľa], rodné číslo [rodné číslo splnomocniteľa], bytom [adresa splnomocniteľa], týmto splnomocňujem:

[Meno a priezvisko splnomocnenca], rodné číslo: [rodné číslo splnomocnenca], bytom: [adresa splnomocnenca]

aby za mňa preberal/a všetky zásielky (listové zásielky, balíky, poukážky, a pod.) doručované Slovenskou poštou, a to na pobočke pošty [číslo a adresa pobočky pošty] v čase [časový rozsah platnosti splnomocnenia].

Toto splnomocnenie platí od [dátum začatia platnosti splnomocnenia] do [dátum ukončenia platnosti splnomocnenia].

V [mesto], dňa [dátum]

Vlastnoručný podpis splnomocniteľa: _______________________

Vzor splnomocnenia na preberanie pošty si môže človek upraviť podľa svojich potrieb. Toto splnomocnenie sa môže obmedziť len na určité druhy zásielok (napr. len listové zásielky bez služby do vlastných rúk) alebo na určitú pobočku pošty.

Splnomocnenie na preberanie pošty treba podpísať vlastnoručne. Odporúča sa urobiť kópiu splnomocnenia a odovzdať ju splnomocnencovi.