Mnohé z frazeologických pomenovaní sú natoľko zaužívané, že v bežnej reči ich využijeme bez toho, aby sme uvažovali nad ich pôvodom. Ďalšie z času na čas oprášia v novinách či v televízii. Za každým z nich je však iný príbeh.
Ich prameňmi sú najmä grécka či rímska mytológia, avšak aj Biblia. Z akých príbehov teda vychádzajú?
Panický strach
Korene tohto spojenia treba hľadať v gréckej mytológii. Pan bol bohom lesov, pastierov a lovcov. Bol však veľmi škaredý, zarastený, mal kopýtka a nohy ako koza. Jeho rodičia si ho nechali na Olympe (sídlo bohov, pozn. red.), lebo mal zabávať svojím vzhľadom.
Mal však veľmi rád spánok. Ak ho v ňom niekto vyrušil, spustil hrôzostrašný rev, ktorého sa každý bál. Pan teda svojim hnevom budil panický strach.
Nosiť drevo do lesa
Ak niekto nosí drevo do lesa, je to symbol zbytočnej, už raz urobenej práce. Aj toto pomenovanie má svoj vzdialený pôvod v mytológii. Jeho ekvivalentom je totiž nosiť sovy do Atén. Aténa je známa ako bohyňa múdrosti, ktorej je zasvätená sova.
Ako už z jej mena vyplýva, je aj patrónkou mesta Atény. Preto nosiť sovy do Atén by bola zbytočná práca, podobne ako nosenie dreva do lesa.
Amorov šíp
Keď sa niekto zaľúbi, mnohokrát o ňom povieme, že ho trafil amorov šíp. Amor bol postavou z gréckej mytológie. Malý šibal, ktorý do ľudí strieľal šípy. Každý, koho trafil, sa okamžite zamiloval. Dodnes je teda amorov šíp symbolom lásky.
Okrem toho sa o ňom hovorí, že bol synom bohyne krásy Afrodity, ktorej robil spoločnosť.
Súboj Dávida s Goliášom
Pôvod tohto pomenovania môžeme nájsť v Biblii. Dávid bol izraelský kráľ a Goliáš bol hrdina Filištíncov, odvekých nepriateľov Izraela. Goliáš bol obor, ktorý sa všetkým vysmieval a budil strach. Jediný, kto sa odvážil proti nemu bojovať, bol Dávid.
Ten napriek omnoho nižšiemu vzrastu vďaka vnútornej sile zabil Goliáša. Filištínci zutekali a Izrael vyhral. Preto je dodnes súboj Dávida s Goliášom označením nerovného boja, kde vyhrá naoko slabší.
Nerušte moje kruhy
Toto slovné spojenie pochádza z výroku matematika Archimeda zo Syrakrúz. Rimanom sa podarilo dostať do mesta, kde vedec býval. Rímsky vojak vtrhol do jeho domu, Archimedes však nevnímal okolitý svet, lebo sa zaoberal matematickými diagramami.
To, samozrejme, Rimana urazilo a prikázal mu, aby prestal kresliť. Vedec však iba zvolal „Nedotýkajte sa mojich kruhov!“ Potom ho vojak prebodol a zabil.
Nalejem ti na sekeru
Dnes už iba málokde dostanete pohárik zadarmo iba za prísľub, že nabudúce zaň zaplatí. Napriek tomu stále často využívame slovné spojenie nalejem ti/dám ti niečo na sekeru. Existujú dve vysvetlenia, prečo dlh symbolizuje práve sekera.
Prvým je, že kedysi sa dlžoby v krčme vysekávali do dreva, aby bolo ťažšie zmazať dôkazy. A čo je lepší nástroj na vysekávanie ako sekera? Druhým zdôvodnením je, že ide doslova o pitie za sekeru.
Keďže išlo v minulosti o drahý nástroj, ak ho niekto dal ako zálohu, mal motiváciu svoj dlh vyrovnať.
Jablko sváru
Hoci jablko je známe ako symbol z Biblie, aj tento frazeologizmus vychádza z gréckej mytológie. Keď mali svadbu Achillovi rodičia, Tethis a Peleos, pozvali si na hostinu všetkých bohov. Zabudli iba na bohyňu sváru Eris.
Tú to samozrejme, urazilo, a preto prišla bez pozvánky na oslavu práve v najlepšom. Na stôl hodila zlaté jablko s nápisom „najkrajšej.“ Bohyne Héra, Aténa a Afrodita okamžite začali o jablko súperiť. Vznikol teda medzi nimi svár, hádka o jablko.