Zemetrasenie na Slovensku – ktoré bolo najväčšie a čo robiť v prípade jeho výskytu?

Zemetrasenia sú jednou z najničivejších prírodných katastrof, ktoré môžu nastať, a spôsobujú obrovské škody na infraštruktúre, životoch a majetku. Nastanú dôsledkom náhleho uvoľnenia energie v zemskej kôre, ktorá vytvára seizmické vlny. Aké významné seizmické udalosti sa za posledné obdobie udiali na Slovensku?

Zemetrasenia sa najčastejšie vyskytujú pozdĺž geologických zlomov, kde sa dve dosky zemskej kôry posunuli a spôsobili narušenie zemského povrchu.

Na Slovensku sa zemetrasenia môžu vyskytnúť v ktorejkoľvek časti krajiny, hoci pravdepodobnejšie sú vo východnej časti krajiny. Tento článok sa bude zaoberať príčinami a následkami zemetrasení na Slovensku, ako aj opatreniami prijatými na zmiernenie ich účinkov.

Najväčšie zemetrasenie na Slovensku

Najväčšie zemetrasenie, aké bolo kedy na Slovensku zaznamenané, sa odohralo 1. apríla 2004 a jeho epicentrum sa nachádzalo v obci Rudlov vo východnej časti krajiny. Zemetrasenie malo magnitúdu 6.1 stupňa Richterovej stupnice, čím sa stalo najsilnejším zemetrasením, aké bolo kedy na Slovensku zaznamenané.

Pohyby pôdy spojené s týmto zemetrasením boli intenzívne, pričom bolo hlásených množstvo poškodených budov, vymrštených predmetov a dokonca aj niekoľko zosuvov pôdy. Podľa správ zemetrasenie pocítili aj obyvatelia susedných krajín, ako sú Poľsko, Maďarsko a Česká republika.

Zemetrasenie bolo spôsobené pohybmi tektonických dosiek v Karpatoch, ktoré sú hlavným geologickým prvkom v regióne. V dôsledku zemetrasenia neboli hlásené žiadne obete, postihnuté dediny však boli z veľkej časti zničené.

Našťastie, obyvatelia Slovenska boli na takéto katastrofy dobre pripravení a dokázali na mimoriadnu udalosť rýchlo reagovať. Rekonštrukčné práce sa začali krátko po zemetrasení.

Posledné zemetrasenie na Slovensku

9.10.2023 otriaslo východným Slovenskom silné zemetrasenie o 20.23 hodine. Zemetrasenie, ku ktorému došlo, bolo najsilnejšie za uplynulých 93 rokov. Podľa prvotných informácii Európsko-stredomorského seizmického centra malo toto zemetrasenie magnitúdu 5.0, čo ho radí medzi stredne silné zemetrasenia.

Nasledujúci deň vedci zo Slovenskej akadémie vied toto zemetrasenie ručne vyhodnotili a jeho silu korigovali na stupeň 4.9, čo je najsilnejšie zemetrasenie na území Slovenska zaznamenané od roku 1930. Epicentrum zemetrasenia bolo pri Domaši v obci Ďapalovce a vyprodukovalo energiu o sile 560 MWh, čo sa dá predstaviť ako elektrina pre zhruba 300 000 ľudí na jeden deň.

Východné Slovensko, kde došlo k zemetraseniu je seizmicky aktívnou oblasťou. Ide o akúsi geologickú križovatku rôznych rozhraní.

Stýkajú sa tu vonkajšie flyšové Karpaty s bradlovým pásmom, neovulkanitmi Slanských vrchov, Vihorlatu a Popričného, s východoslovenským výbežkom panónskej panvy a na severojužne orientovaných hornádskych zlomoch, oddeľujúcich podľa niektorých štúdií západokarpatský a východokarpatský blok. Hľadať príčiny pomerne častých zemetrasení v tejto oblasti je preto veľmi zložité.

Posledné silné zemetrasenie v tejto oblasti bolo v roku 2003, kedy dosiahlo magnitúdu 3.7.

Zemetrasenia na Slovensku sú bežné

Územie Slovenska, ktorého väčšinu pokrývajú Západné Karpaty, sa dá charakterizovať ako oblasť so strednou úrovňou zemetrasnej aktivity. Najsilnejšie zemetrasenia bolo zaznamenané v minulom storočí, a tak sa mnohí nazdávajú, že Slovensko je seizmicky pokojnou krajinou. To však nie je celkom pravda.

Morfológia Slovenska v alpínskej horskej reťazi Karpát je z geologického pohľadu tektonicky mladá a aktívna. Na našom území dochádza k styku niekoľkých menších platní a celé územie je „v pohybe“.

Napríklad Podunajská nížina každoročne klesá o zhruba pol milimetra. Naopak, Vysoké a Nízke Tatry, Veľká a Mala Fatra, či Považský Inovec stúpajú každoročne o pol milimetra. To sa na prvý pohľad zdá ako veľmi malý posun, no za sto rokov je to zmena už o 5 cm a za dva milióny rokov o rovný 1 km. 

Na Slovensku tak stále dochádza ku geomorfologickým posuvom a zemetrasenia preto nie sú vylúčené. Medzi najaktívnejšie oblasti, kde hrozí výskyt zemetrasenia, je oblasť Malých Karpát, kde bolo zaznamenaných v histórii niekoľko silných zemetrasení a taktiež oblasť Považia.

Treba však pripomenúť, že všetky moderné stavby s týmto rizikom rátajú a konštrukčne sú na zemetrasenie navrhnuté vodné priehrady aj diaľničné mosty.

Medzi seizmicky aktívnu oblasť patrí aj oblasť Komárna. Tu bolo zaznamenané vôbec najsilnejšie zemetrasenie v histórii. V roku 1763 malo zemetrasenie silu s magnitúdou 6.3. V dôsledku zemetrasenia bolo 279 domov úplne zničených a 353 domov sa čiastočne zrútilo.

Epicentrum, magnitúda, pohyby zeme

Na lepšie pochopenie potenciálnych rizík zemetrasenia je dôležité porozumieť pojmom epicentrum, magnitúda a pohyby zeme:

• Epicentrum zemetrasenia je bod na zemskom povrchu, ktorý sa nachádza priamo nad ohniskom zemetrasenia, čo je bod v zemi, kde sa uvoľnila seizmická energia. Epicentrum možno určiť na základe analýzy seizmických záznamov.
• Magnitúda zemetrasenia je mierou uvoľnenej energie. Vyjadruje sa ako desatinné číslo, ktoré odráža množstvo energie uvoľnenej pri zemetrasení, a zvyčajne sa určuje podľa Richterovej stupnice.
• Pohyby zeme sú fyzikálne pohyby zeme počas zemetrasenia a môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, ako sú miestna geológia, typ pôdy a topografia. Zemné pohyby môžu mať veľmi rôznu intenzitu a trvanie a môžu spôsobiť značné škody na budovách a infraštruktúre.

Zemetrasenia na Slovensku sa monitorujú od 30. rokov 20. storočia a krajina zažila v minulom storočí množstvo seizmických udalostí. Najväčšie zemetrasenie, ktoré kedy zasiahlo krajinu, sa vyskytlo v roku 1968 a malo magnitúdu 6,3.

S cieľom pomôcť minimalizovať potenciálne riziká zemetrasenia Slovensko zriadilo systém seizmických monitorovacích staníc, ktoré umožňujú vedcom sledovať seizmickú aktivitu a pomáhajú upozorňovať verejnosť na potenciálne hrozby.

Celkovo môže pochopenie pojmov epicentrum, magnitúda a pohyby zeme pomôcť jednotlivcom na Slovensku lepšie sa pripraviť na potenciálne zemetrasenie. Sledovaním seizmickej aktivity a pochopením potenciálnych rizík môžu ľudia prijímať informované rozhodnutia o tom, ako najlepšie chrániť seba a svoj majetok.

Čo robiť v prípade zemetrasenia?

Na Slovensku sú zemetrasenia pomerne zriedkavé, ale aj napriek tomu sa vyskytujú. Vedomosti o tom, čo robiť v prípade zemetrasenia, pomôžu zabezpečiť bezpečnosť ľudí. Tu je niekoľko tipov, čo robiť počas zemetrasenia:

1. Zachovať pokoj: Počas zemetrasenia je dôležité zachovať pokoj a nepodľahnúť panike. Pomôže to lepšie zhodnotiť situáciu a určiť najlepší postup.
2. Dostať sa na bezpečné miesto: Nájsť si bezpečné miesto mimo okien, ťažkého nábytku a iných predmetov, ktoré by sa mohli prevrátiť. Ak sa človek nachádza vo vnútri, mal by tam aj zostať a pokúsiť sa dostať pod pevný kus nábytku. Ak sa nachádza vonku, mal by odstúpiť od budov a elektrického vedenia.
3. Padnúť, zakryť sa a držať sa: Padnúť na ruky a kolená, rukami si zakryť hlavu a krk a držať sa pevného predmetu. Pomôže to ochrániť sa pred padajúcimi úlomkami.
4. Počúvať aktuálne správy: Sledovať miestne spravodajské kanály na získanie aktuálnych informácií o situácii. Pomôže to človeku zostať informovaný o tom, čo sa deje a kedy je opäť bezpečné sa pohybovať.
5. Riadiť sa pokynmi úradov: Ak človek dostane pokyn na evakuáciu, mal by tak urobiť okamžite. Rozhodne by mal postupovať podľa pokynov miestnych orgánov.

Dodržiavaním týchto rád môže každy pomôcť zaistiť svoju bezpečnosť počas zemetrasenia na Slovensku.

Zemetrasenie Bratislava

Bratislava, hlavné mesto Slovenska, zažilo v priebehu rokov niekoľko významných zemetrasení. Posledné veľké zemetrasenie v Bratislave sa vyskytlo v januári 2016 a malo magnitúdu 5.6 stupňa Richterovej stupnice. Toto zemetrasenie bolo cítiť až v rakúskej Viedni a v meste spôsobilo menšie škody. Odvtedy sa v regióne vyskytlo aj niekoľko menších zemetrasení s magnitúdou od 2.0 do 4.1.

Bratislavský región je náchylný na seizmickú aktivitu vzhľadom na svoju polohu v Karpatoch. Mesto leží v blízkosti hlavných zlomových línií Západných Karpát a Panónskej panvy. V dôsledku toho sa v oblasti nachádza niekoľko aktívnych seizmických zón, ktoré môžu spôsobiť zemetrasenia rôznej intenzity.

Zemetrasenie Michalovce

Michalovce sú mesto vo východnej časti Slovenska, ktoré sa nachádza v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Hoci sú zemetrasenia v tejto časti krajiny zriedkavé, v posledných rokoch sa tu vyskytlo niekoľko významných udalostí.

Zemetrasenie zaznamenali 26.4.2023 o 19.47 hodine. Informovalo o ňom Európske stredomorské seizmologické centrum (EMSC).

Vedúci oddelenia seizmológie Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied Kristián Csicsay uviedol, že epicentrum bolo 12 kilometrov južne od Michaloviec. Lokálna magnitúda bola 2.2 a hĺbka okolo 16 kilometrov.

Epicentrum sa nachádzalo v oblasti Michalovského okresu, kde sú obce Budkovce, Sliepkovce, Zemplínska Široká, Palín a Stretava.

K dvom zemetraseniam došlo v tomto regióne aj pred tromi rokmi. Prvé z 24. apríla 2020 s epicentrom pri Zemplínskej šírave malo magnitúdu 3.4. Ďalšie slabšie s magnitúdou 2.3 zaznamenali o šesť dní neskôr pri obci Nacina Ves.

Seizmickú aktivitu v Michalovciach spôsobujú zlomové línie Karpát. Mesto sa nachádza v oblasti, ktorá je náchylná na seizmickú aktivitu vzhľadom na prítomnosť viacerých aktívnych seizmických zón v tejto oblasti. V dôsledku toho existuje v Michalovciach riziko stredne silných až silných zemetrasení.

Aktuálne zemetrasenia

K podobnému zemetraseniu, aké bolo 9.10.2023 na východe Slovenska, môže dôjsť aj v budúcnosti. Mohlo by vzniknúť v jednej z ohniskových zón, ako Pernek, Dobrá Voda, Žilina, Komárno, Vihorlatské vrchy alebo na strednom a východnom Slovensku. Uviedol to seizmológ Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied Peter Moczo.

Pravdepodobnosť budúceho zemetrasenia sa podľa seizmológa časom zvyšuje, pretože od roku 1906 narastá deficit energie uvoľnenej vo forme zemetrasení. Už niekoľko desaťročí seizmológovia zdôrazňujú, že ak by aj došlo k zemetraseniu porovnateľnému s tými, ktoré vznikli v minulosti, nebolo by to v rozpore so seizmologickým poznaním a skúsenosťou.

Seizmológovia zároveň poukázali na to, že Slovensko je vnútri litosférickej platne. Nie je preto podľa nich vylúčené ani zemetrasenie na mieste, kde dosiaľ nevzniklo. Historické zemetrasenia nie sú podľa Mocza preskúmané. Na Slovensku je zdokumentovaných 804 zemetrasení od roku 1034, ktoré sa prejavili makroseizmickými účinkami.

iMeteo – zemetrasenie dnes

Na webovej stránke iMeteo.sk je možné informovať sa o aktuálnej seizmickej aktivite na Slovensku. Web ponúka množstvo aktuálnych článkov a vyjadrenia a prognózy seizmológov. Po zadaní sloveného spojenia „zemetrasenie dnes“ do vyhľadávača Google, dostane človek v priebehu pár sekúnd informáciu o začiatku aktuálneho zemetrasenia a jeho epicentre.

Záverom možno povedať, že zemetrasenia na Slovensku predstavujú reálnu hrozbu, ktorú netreba brať na ľahkú váhu. Hoci bola krajina počas väčšiny svojej histórie relatívne pokojná, potenciál zemetrasenia existuje. Preto je dôležité prijať preventívne opatrenia na prípravu na prípadnú seizmickú aktivitu vrátane vypracovania stavebných predpisov a plánov seizmickej bezpečnosti.

Prijatím potrebných opatrení na zaistenie bezpečnosti svojich občanov môže byť Slovensko lepšie pripravené čeliť akýmkoľvek seizmickým udalostiam, ktoré sa môžu vyskytnúť v budúcnosti.