Žiadosť o odchodné a odstupné – vzor 2024

V pracovnom živote môže nastať situácia, že sa zamestnanec rozhodne odísť od svojho zamestnávateľa alebo dostane výpoveď. V oboch prípadoch si môže zamestnanec požiadať o odstupné. Ako vyzerá žiadosť o odstupné? Kedy má človek nárok na odstupné?

---

Obsah článku

---

Ukončenie pracovného pomeru, môže byť náročnou situáciou pre obe strany. Zamestnávateľ prišiel o pracovnú silu a zamestnanec o stabilitu pracovného života a možnosť získať finančné prostriedky. Zamestnanec má však právo požiadať o odstupné, ktoré mu túto náročnú situáciu môže aspoň trochu uľahčiť.

Žiadosť o odchodné pri odchode do dôchodku

Žiadosť o odchodné je veľmi jednoduché a rýchle napísať. S touto žiadosťou nebudú mať problém ani starší občania. Stačí len nasledovať vzor žiadosti o odchodné pri odchode do dôchodku, následne vytlačiť a poslať svojmu zamestnávateľovi.

Vedeli ste, že… ? Dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku vo väčšine prípadov odchádza z práce na vlastnú žiadosť. V prípade, že chce požiadať o odchodné, mal by svoju žiadosť dokladovať potvrdením zo Sociálnej poisťovne. Podľa zákona zamestnávateľ takéhoto zamestnanca nemá právo prepustiť z dôvodu poberania dôchodku.

Ak sa však zamestnávateľ rozhodne so zamestnancom, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, rozviazať pracovný pomer, vo výpovedi musí uviesť jeden zo zákonom daných dôvodov.

Vzor žiadosti o vyplatenie odchodného

Postup pri žiadosti o odchodné je nasledovný:

1. Vznik nároku na dôchodok:	Zamestnanec musí mať nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
2. Rozhodnutie o skončení pracovného pomeru:	Zamestnanec sa rozhodne, či chce skončiť pracovný pomer a akým spôsobom (výpoveď alebo dohoda).
3. Žiadosť o dôchodok:	Pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní od jeho skončenia požiadať Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok.
4. Skončenie pracovného pomeru:	Zamestnanec predloží zamestnávateľovi doklady o žiadosti o dôchodok.
5. Žiadosť o odchodné:	Požiadať zamestnávateľa o vyplatenie odchodného.

Ak zamestnávateľ nevyplatí odchodné, môže sa zamestnanec domáhať svojho nároku súdnou cestou.

Nižšie uvádzame vzor žiadosti o vyplatenie odchodného, ktorý slúži ako inšpirácia. Zamestnanec si ho musí prispôsobiť individuálnej situácii.

Meno a adresa firmy: VEC: Žiadosť o zaplatenie odchodného Ku dňu . . . . . . . . . . ste so mnou rozviazali pracovný pomer, výpoveďou z dôvodov podľa § 46 ods. 1 písm. a) ZP. Vzhľadom na to, že som dovŕšil dôchodkový vek a zároveň mi bol uznaný starobný dôchodok, vzniká mi nárok na zaplatenie odchodného, minimálne vo výške priemernej mzdy za jeden mesiac. Žiadam o zaplatenie odchodného najneskôr do termínu . . . . . . . . . . V opačnom prípade by som bol nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou. V . . . . . . . . ., dňa . . . . . . . . . Podpis . . . . . . . . . .

Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou

Obsahom žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou musí byť:

• označenie oboch strán
• jednoznačné vyjadrenie súhlasu so skončením pracovného pomeru k dohodnutému dňu
• odôvodnenie skončenia pracovného pomeru je potrebné len v určitých prípadoch – ak o to zamestnanec požiada, alebo ak dôvodom skončenia je zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca, alebo zdravotné dôvody

Napriek tomu, že zákon umožňuje uzavrieť dohodu ústne, je pre zamestnávateľa žiaduce uzavrieť ju písomne, aby mohol preukázať splnenie všetkých zákonných požiadaviek.

Odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou

Zamestnancovi patrí odstupné, ak dôvodom skončenia pracovného pomeru je:

• zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa
• zdravotné dôvody

---

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a môže dosahovať až päťnásobok priemerného mesačného zárobku, alebo desaťnásobok priemerného mesačného zárobku v prípade zdravotných dôvodov.

---

Meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu zamestnanca Adresa zamestnávateľa Miesto a dátum Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou Vážený pán/pani riaditeľ/ka, dňa . . . . . . . . . . . . . . . som s Vami uzatvoril/a pracovnú zmluvu, na základe ktorej vo Vašej spoločnosti pracujem ako . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . (pozn.: uviesť druh práce podľa zmluvy). Týmto si Vám dovoľujem navrhnúť uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce. Navrhujem, aby bol v písomnej dohode uvedený dátum . . . . . . . . . . . . . ako deň skončenia pracovného pomeru. Žiadam o Vaše stanovisko do siedmich dní. Za kladné vybavenie svojej žiadosti Vám vopred ďakujem. S pozdravom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . vlastnoručný podpis V . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . . Prevzal . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . . . . . . .

Výpoveď zo strany zamestnanca – vzor

Zamestnanec môže zamestnávateľovi podať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Avšak pracovný pomer sa neskončí okamžite, no až po uplynutí zákonom stanoveného alebo dohodnutého výpovedného obdobia. Vzor výpovede zo strany zamestnanca môže celú administratívnu časť uľahčiť.

Meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu zamestnanca Názov Adresa zamestnávateľa Vec: Výpoveď V zmysle ustanovenia § 67 Zákonníka práce dávam výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa . . . . . . . . . . . . . . . Môj pracovný pomer založený uvedenou pracovnou zmluvou sa tak skončí uplynutím . . . . . . . . . . . . . . . . . . Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . podpis zamestnanca Prevzal . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . . . . . . .

Výpoveď z práce

Výpoveď z práce musí byť riadne odôvodnená. Ide o jednostranný právny úkon. Na to, aby bola výpoveď platná, musí byť doručená druhej strane. Pod doručením sa rozumie odovzdať do vlastných rúk na pracovisku alebo doručiť ako doporučenú zásielku na adresu zamestnanca. Výpovedná lehota, či už v dobe neurčitej alebo určitej, je taisto významnou súčasťou ukončenia pracovného pomeru.

Výpoveď taktiež musí obsahovať jeden z výpovedných dôvodov, prečo zamestnávateľ dal výpoveď svojmu zamestnancovi. Dôvody výpovede zo strany zamestnanca musia byť konkrétne, aby bolo jednoznačné z akého zákonného dôvodu zamestnanec výpoveď dostal.

Ak podáva výpoveď zamestnanec, je potrebné doručiť zamestnávateľovi skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca.

Dôvody výpovede z práce

Zamestnávateľ musí riadne a jasne uviesť dôvod výpovede; zamestnávateľ nemôže dať výpoveď zamestnancovi len tak bezdôvodne. Dôvody výpovede zo strany zamestnávateľa sú upravené v Zákonníku práce §63.

Dôvody na výpoveď zo strany zamestnávateľa môžu byť nasledovné:

• ak zamestnávateľ svoju činnosť ruší alebo premiestňuje
• ak sa zamestnanec stáva nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie vyššieho orgánu/ zamestnávateľa – v tomto prípade je možné požiadať aj o zmenu pracovnej pozície, kde by bol zamestnanec stále potrebný
• ak zamestnanec stratil dlhodobo spôsobilosť na vykonávanie práce, na ktorú bol určený (podľa lekárskeho posudku)
• ak zamestnanec vážne poruší pracovnú disciplínu
• ak zamestnanec neplní svoju pracovnú povinnosť v súlade s osobitným predpisom

V prípade, že zamestnanec dovŕši hranicu 65 rokov, má právo na odchodné.

Kedy je výpoveď zo strany zamestnávateľa neplatná

Stane sa, že výpoveď, ktorú dal zamestnávateľ zamestnancovi, je neplatná. A to v nasledujúcich prípadoch:

• výpoveď nie je v písomnej forme
• výpoveď nie je zamestnancovi riadne doručená
• vo výpovedi chýbajú výpovedné dôvody alebo nie su riadne definované
• výpoveď je daná v ochrannej dobe

Platnosť výpovede zaniká aj v prípade, že výpoveď bola prediskutovaná, prerokovaná so zástupcami zamestnávataľa. 

Nárok na odstupné

V oboch prípadoch – výpoveď zo strany zamestnanca alebo výpoveď zo strany zamestnávateľa, vzniká zamestnancovi nárok na odstupné. Podľa zákona toto odstupné musí byť vo výške dvojnásobného priemerného mesačného zárobku. 

Odstupné sa zamestnancovi spravidla vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, ktorý je určený na vyplácanie mzdy v prípade, že sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodli inak.

• Ak však zamestnanec nastúpi po výpovedi k tomu istému zamestnávateľovi ešte pred uplynutím času na poskytnutie odstupného, nemá nárok na odstupné.

• Nárok na odstupné zaniká aj v prípade, že dôjde k organizačným zmenám alebo pri presune práv a povinností na iného zamestnávateľa.

• Taktiež zamestnanec na dohodu o pracovnej činnosti nemá nárok na odstupné.

• Odstupné nie je povinné ani ak ide o skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Výška odstupného sa uvádza v zápočtovom liste. Je to dôležitý dokument, ktorý zamestnanec potrebuje pri uplatňovaní nárokov na sociálne poistenie. Zamestnávateľ je povinný vydať ho zamestnancovi automaticky bez osobitnej žiadosti.

Nárok na odstupné pri výpovedi zo strany zamestnanca

Nárok na odstupné pri výpovedi zo strany zamestnanca neexistuje. Pri podaní výpovede zo strany zamestnanca mu teda nepatrí odstupné.

---

Zamestnanec však môže mať nárok na odchodné, ak počas trvania pracovného pomeru splnil podmienky na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok. Tento nárok mu patrí aj v prípade, ak o priznanie dôchodku požiadal do 10 dní od skončenia pracovného pomeru.

---

Podmienky pre nárok na odchodné

1. Dôchodkový status:
   • Zamestnanec musí byť v čase podania výpovede už poberateľom starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku.
   • Alternatívne môže o tento dôchodok požiadať do 10 dní po skončení pracovného pomeru.
2. Dokladovanie:
   • Je potrebné, aby zamestnanec predložil zamestnávateľovi doklady potvrdzujúce jeho dôchodkový status alebo žiadosť o dôchodok podanú v stanovenom termíne.
3. Časový rámec:
   • Nárok na odchodné vzniká iba raz u jedného zamestnávateľa. Ak zamestnanec už raz odchodné obdržal, pri ďalšom pracovnom pomere u iného zamestnávateľa tento nárok zaniká.

Žiadosť o odstupné – vzor

Vypísanie žiadosti o odstupné je jednoduchý a rýchly proces. Túto možnosť by mal využiť každý, kto pri výpovedi zo strany zamestnávateľa nedostal odstupné automaticky pri výpovedi.

Zamestnanec . . . . . . . . . . . . . . . trvale bytom v . . . . . . . . . . . . . . .rodné číslo . . . . . . . . . . . . . . . Zamestnávateľ . . . . . . . . . . . . . . . so sídlom v . . . . . . . . . . . . . . . IČO . . . . . . . . . . . . . . . Vec: Žiadosť o poskytnutie odstupného Dňa. . . . . . . . . . som s Vami uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej som pracoval ako (druh práce) v (miesto výkonu práce). Dňa . . . . . . . . . .mi bola doručená písomná výpoveď. Ako dôvod rozviazania pracovného pomeru ste uviedli (výpovedný dôvod). Predmetnou výpoveďou má prísť k skončeniu môjho pracovného pomeru uplynutím výpovednej doby ku dňu . . . . . . . . . . . Rozhodol som sa, že sa vzdám výpovednej doby a súhlasím so skončením svojho pracovného pomeru pred začatím jej plynutia. V tejto súvislosti žiadam o vyplatenie odstupného v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 Zákonníka práce vo výške . . . . . . . . . . . . násobku môjho priemerného mesačného zárobku. Verím, že moju žiadosť budete akceptovať a vopred Vám ďakujem za jej kladné vybavenie. V . . . . . . . . . . . . . .dňa . . . . . . . . . . . . S pozdravom . . . . . . . . . . . . . . . podpis zamestnanca

Ako bolo už vyššie uvedené, zamestnávateľ musí zamestnancovi vyplatiť odstupné vo výške minimálne dvojnásobku minimálnej mesačnej mzdy, a to v najbližšom výplatnom termíne.

Kalkulačka na výpočet odstupného

Suma odstupného sa vypočítava primárne z doby, ktorú zamestnávateľ pri zamestnancovi odpracoval. Nárok na odstupné vzniká až po odpracovaní dvoch rokov pri danom zamestnávateľovi. Čiže pracovný pomer musí trvať najmenej dva roky.

Výška odstupného sa potom vypočíta nasledovne:

• ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky, no menej ako 5 rokov – nárok na odstupné je vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca
• pracovný pomer trvajúci najmenej 5 rokov, no menej ako 10 rokov – nárok na odstupné je vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca
• pracovný pomer trvajúci najmenej 10 rokov, nomenej ako 20 rokov – nárok na odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca
• pracovný pomer trvajúci viac ako 20 rokov – nárok na odstupné vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca

Výška odstupného sa dá ďalej upravovať a taktiež je možné určiť podmienky podľa, ktorých zamestnancovi prislúcha nárok na odstupné.

Ako použiť kalkulačku na výpočet odstupného?

Online kalkulačky na výpočet odstupného sú užitočné pre zamestnancov, ktorí sa chcú dozvedieť, akú sumu odstupného môžu očakávať pri ukončení pracovného pomeru.

Aby mohlol záujemca použiť kalkulačku na výpočet odstupného, musí zadať niekoľko dôležitých údajov:

• Dĺžka trvania pracovného pomeru:
  • Uviesť, ako dlho trval pracovný pomer. Kalkulačka sa pýta, či pracovný pomer trval 2 roky alebo viac.
• Dôvod ukončenia zamestnania:
  • Zadať, či k ukončeniu zamestnania došlo na základe lekárskeho posudku.
• Hrubá mzda v poslednom štvrťroku:
  • Zadať informácie o príjme v poslednom ukončenom kalendárnom štvrťroku.
  • Uviesť hrubú mzdu za každý mesiac v predchádzajúcom štvrťroku, vrátane bonusov a odmien, no bez náhrad za chorobu alebo dovolenku.
  • Pre každý mesiac zadať počet reálne odpracovaných hodín, bez hodín zameškaných kvôli chorobe alebo dovolenke.
• Hrubá mesačná mzda a odpracované hodiny
• Doplňujúce informácie:
  • Zadať počet presčasových hodín v rozhodnom období.
  • Uviesť, koľko hodín má týždenná pracovná doba (napr. 40 hodín).

Po zadaní týchto údajov kalkulačka na výpočet odstupného poskytne informáciu o jeho výške. Tento nástroj je jednoduchý na použitie a poskytuje rýchle a presné výsledky, ktoré môžu pomôcť pri plánovaní ďalších krokov po ukončení pracovného pomeru.

Špecifiká nároku na odstupné

Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu nároku na odstupné. Ako už vyššie uvedené, zamestnanec môže dostať vyššie odstupné. Dohoda o výške odstupného môže byť zastúpená už v pracovnej zmluve či dohode o skončení pracovného pomeru.

Odchodné

Nárok na odchodné pripadá na zamestnancov, ktorí odchádzajú do dôchodku; čiže získajú starobný (invalidný) dôchodok.

Zákonník práce rozlišuje dve situácie, kedy možno požiadať o odchodné; a to v nasledujúcich prípadoch

• zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo na invalidný dôchodok
• zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok

Výška odchodného je vo väčšine prípadov priemerná mesačná mzda zamestnanca. O odchodné môže zamestnanec požiadať ešte pred ukončením pracovného pomeru alebo v lehote desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.

V prípade, že zamestnanec mal viac zamestnávateľov o odchodné môže požiadať len u jedného z nich.

Absencia povinnosti vyplatiť odchodné

Aj keď je Zákonník práce koncipovaný tak, aby chránil zamestnancov, nie všetky práva sú absolútne. V prípade, že pracovný pomer bol ukončený okamžitým ukončením pracovného pomeru, zamestnávateľ nie je povinný takémuto zamestnancovi odchodné vyplatiť aj keď šlo o prvé skončenie pracovného pomeru.

Môže sa tak stať v prípade, že zamestnanec hrubo poruší pracovnú disciplínu. Ide vtedy o okamžitú výpoveď z dôvodu závažného porušenie pracovnej disciplíny.